Lesníci idú stavať lesné cesty v NAPANT, ochranári protestujú

Pre ťažbu dreva chcú na jar v týchto lesoch vybudovať lesné cesty, ktoré sami zaradili do kategórie ochranných lesov.

Lesníci svojimi aktivitami ohrozujú prirodzené horské lesy v Nízkych Tatrách. Tvrdí to Slovenská ornitologická spoločnosť SOS/BirdLife Slovensko. Ide o najzachovalejšie časti Bystrej a v Mlynných dolinách.

Pre ťažbu dreva chcú na jar v týchto lesoch vybudovať lesné cesty, viac ako 30 km, pričom ich sami zaradili do kategórie ochranných lesov s cieľom ochrany pôdy pred eróziou a ochrany nižšie položených lesných porastov. Podľa ochranárov sú cesty navrhované do 150 až 200-ročných lesov, kde sa už desiatky rokov drevo neťažilo.

Práve pre svoje vysoké prírodné hodnoty sa tieto lokality stali súčasťou Národného parku Nízke Tatry a splnili kritériá na zaradenie medzi územia sústavy európskych chránených území NATURA 2000, uvádza sa v tlačovej správe Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko.

O povolení vybudovania lesných ciest rozhodol začiatkom roka Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici. Ako uviedol Pavol Polák z SOS/BirdLife Slovensko, v Bystrej doline ten istý úrad zamietol výstavbu týchto lesných ciest v roku 2005. V Mlynných dolinách v roku 2006 vybudovali lesníci kontroverzné "protipožiarne pásy" v dĺžke päť kilometrov a v súčasnosti chcú vybudovať nové do zostávajúcich prirodzených lesov.

Rozdielne stanoviská v porovnaní s rokom 2005 vydala podľa Poláka aj Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) a Ústredie Štátnej ochrany prírody SR, čo je "následok čistiek v týchto organizáciách". Podľa ochranárov tieto aktivity výrazne ovplyvnia populácie viacerých druhov živočíchov, najmä vtákov. Jedným z najcitlivejších na zásahy do prirodzených lesov je celoeurópsky ohrozený druh tetrov hlucháň.

Na ochranu vtákov, živočíchov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného územia, neboli v rozhodnutí Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica o výstavbe lesných ciest stanovené žiadne podmienky ochrany.

Ako uviedol hovorca SOS/BirdLife Marek Brinzík, argumentácia, že je potrebné bojovať s podkôrnym hmyzom a ochranou proti požiarom je v lesoch s prioritou ochrany prírody vedecky neodôvodniteľná. "Nijakými umelými lesníckymi zásahmi nie je možné vytvoriť niečo lepšie ako vytvorí príroda. Človeku sa to zatiaľ nepodarilo v nijakom obore," povedal špecialista na podkôrny hmyz Rastislav Jakuš.

Mimovládne organizácie SOS/BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) vzniesli početné pripomienky proti plánovanej výstavbe lesných ciest. Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici sa však s nimi nedostatočne vysporiadal a z týchto dôvodov pripravujeme odvolania k predmetným rozhodnutiam. Krajský úrad sa zároveň snaží vylúčiť ochranárske mimovládne organizácie zo správnych konaní.

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe, SOS/BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) majú informácie aj o ďalších návrhoch na výstavbu lesných ciest, ktoré merajú viac ako 100 kilometrov v zachovalých lesoch takmer celého NAPANT-u, o návrhoch na aplikáciu chemických látok, vrátane leteckej a o rozsiahlej ťažbe v území.

V dotknutých lokalitách sú sústredené cenné prírodné hodnoty národného parku, ktoré by mali byť zaradené do zóny bez ľudských zásahov, tak ako to bolo zverejnené v poslednom známom návrhu zonácie Národného parku Nízke Tatry. Budovaním lesných ciest, používaním chemických látok a ťažbou dreva v týchto lokalitách sú ohrozené prírodné hodnoty národného parku a samotný zmysel Národného parku Nízke Tatry, tvrdí SOS/BirdLife Slovensko.