802. deň na Ukrajine: Ruské dronové útoky spôsobili v Sumskej oblasti výpadky prúdu

KYJEV / ​Rusko tvrdí, že dobylo ďalšie dve ukrajinské dediny. ​Ruské dronové útoky spôsobili v Sumskej oblasti výpadky prúdu. Maďarsko nevydá utečencov z Ukrajiny a neskúma, či majú brannú povinnosť, uviedol vicepremiér Semjén. ​Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 12 z 13 ruských dronov. ​Moskva musí rozšíriť svoj raketový arzenál, aby odstrašila Západ, tvrdí ruský diplomat. ​Ukrajina vyzvala spojencov, aby neuznali Putina ako legitímneho prezidenta Ruska.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Rusko tvrdí, že dobylo ďalšie dve ukrajinské dediny

Rusko v pondelok (6. 5.) oznámilo, že jeho jednotky dobyli ďalšie dve ukrajinské dediny na frontovej línii. Podľa ministerstva obrany prevzali kontrolu nad dedinou Kotľarivka v Charkovskej oblasti a dedinou Soloviove v Doneckej oblasti, píše TASR na základe agentúry AFP. Kotľarivka leží asi 20 kilometrov od ukrajinského mesta Kupiansk. Ide o oblasť, ktorú Rusi intenzívne ostreľovali. Soloviove sa nachádza na východnom fronte neďaleko dediny Očeretyne, ktorú Moskva údajne dobyla v nedeľu (5. 5.).

Kyjev má v posledných mesiacoch problémy s udržaním frontovej línie, pretože bojuje s vážnym nedostatkom munície. Moskva sa preto na bojisku snaží vyťažiť zo svojej výhody a v poslednom období zaznamenala viacero úspechov. Veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj koncom minulého mesiaca vyhlásil, že Kyjev sa stiahol z troch dedín vo východnej časti Doneckej oblasti a buduje novú líniu opevnení v obavách z ruského postupu.

Prečítajte si tiež

801. deň na Ukrajine: Hlásia ďalšie útoky od Ruska počas pravoslávnej Veľkej noci

Ruské dronové útoky spôsobili v Sumskej oblasti výpadky prúdu

Vyše 400-tisíc odberateľov energie v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sa v dôsledku ruských dronových útokov ocitlo v pondelok bez prúdu. Ukrajinské sily predtým informovali, že ich protivzdušná obrana zneškodnila v noci na pondelok nad touto oblasťou 12 z 13 dronov vypustených z Ruska. TASR o tom píše na základe správy agentúry Reuters.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že bez prúdu sa v oblasti bezprostredne po útokoch ocitlo 1325 obcí, pričom až do rána pretrvávali výpadky v 91 z nich. Dodávky elektriny obnovili okrem iného už v častiach mesta Sumy, ktoré je metropolou oblasti.

Prečítajte si tiež

Po ruskej agresii na Ukrajine začali krajiny zbrojiť. Medzi nimi aj Slovensko

​Semjén: Maďarsko nevydá utečencov z Ukrajiny a neskúma, či majú brannú povinnosť

Maďarsko nevydá utečencov Ukrajine a neskúma ani to, či sa ich týka branná povinnosť, uviedol pre komerčnú televíziu ATV maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. "Či sa ich týka branná povinnosť alebo nie, neskúmame. Na základe základnej ľudskosti nedovolíme, aby boli poslaní na smrť," povedal Semjén v reakcii na správu, že šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak vedie rokovania o vydaní ukrajinských brancov z členských krajín EÚ. "Všetci utečenci z Ukrajiny sú u nás úplne v bezpečí a dostávajú všetku pomoc, a to nezávisle od toho, či majú maďarskú alebo ukrajinskú národnosť," dodal vicepremiér.

Prečítajte si tiež

800. deň na Ukrajine: Po ruských útokoch dronmi hlásia požiare a zranených

​Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 12 z 13 ruských dronov

Ukrajinské vzdušné sily v pondelok oznámili, že ich protivzdušná obrana zneškodnila 12 z 13 útočných dronov vypustených Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters. Drony typu Šáhid boli zostrelené nad Sumskou oblasťou na severovýchode Ukrajiny, uviedol v aplikácii Telegram veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk. Čo sa stalo s dronom, ktorý nebol zostrelený, nebolo bezprostredne známe.

Prečítajte si tiež

799. deň na Ukrajine: Veľká Británia prisľúbila Ukrajine vojenskú pomoc vo výške niekoľkých miliárd

​Ruský diplomat: Moskva musí rozšíriť svoj raketový arzenál, aby odstrašila Západ

Rusko bude musieť rozšíriť svoj raketový arzenál, aby tak odstrašilo Západ, s ktorým je v "otvorenej konfrontácii", povedal v pondelok ruský diplomat Grigorij Maškov. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters. "Sme teraz v štádiu otvorenej konfrontácie, ktorá, ako dúfam, nevyústi do priameho ozbrojeného konfliktu," povedal ruský veľvyslanec so zvláštnym poslaním Maškov pre ruskú agentúru RIA Novosti. Podľa jeho slov je práve preto potrebné, aby Moskva ďalej posilňovala svoju obranyschopnosť, a to "vrátane budovania raketového arzenálu" v snahe odradiť akéhokoľvek potenciálneho nepriateľa od testovania jej sily.

Maškov uviedol, že Rusko už v tejto oblasti robí veľa. Vzhľadom na narastajúcu hrozbu zo Západu a technologický pokrok vo väčšine typov rakiet, od taktických až po medzikontinentálne, je však podľa neho potrebné urobiť viac.

Podľa Štokholmského inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) plánuje Rusko v tomto roku vynaložiť na armádu 7,1 percenta zo svojho HDP, a teda vyše tretinu z celkového štátneho rozpočtu. Podľa ruských aj amerických diplomatov spôsobila ruská invázia na Ukrajinu najväčšie vyhrotenie vo vzťahoch Moskvy so Západom od tzv. kubánskej krízy z roku 1962. Rusko po napadnutí Ukrajiny výrazne zvýšilo produkciu zbraní, pričom v súčasnosti vyrobí viac delostreleckých zbraní než všetkých 32 členov NATO dohromady.

Prečítajte si tiež

797. deň na Ukrajine: V Moskve vystavili vojenskú techniku ukoristenú z Ukrajiny

​Ukrajina vyzvala spojencov, aby neuznali Putina ako legitímneho prezidenta Ruska

Kyjev v pondelok vyzval svojich spojencov, aby neuznali Vladimira Putina za legitímneho prezidenta Ruskej federácie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters. "Ukrajina nevidí žiadny právny dôvod na to, aby bol (Putin) uznaný za demokraticky zvoleného a legitímneho prezidenta Ruskej federácie," uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Putin po víťazstve v marcových voľbách zloží prezidentský sľub v utorok 7. mája v Kremli. Rusko pritom vedie už 24 rokov a prezidentský úrad prevezme už piatykrát. Slovenskú republiku bude na inaugurácii zastupovať chargé d'affaires, oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Účasť avizovalo aj Francúzsko prostredníctvom svojho veľvyslanca v Rusku. Česká republika a Nemecko informovali, že na Putinovej inaugurácii sa nezúčastnia.