V obchodoch je málo vajec z welfare chovu

Pre Slovákov je pojem welfare hospodárskych zvierat mnohokrát ešte novinkou. Dôkazom sú aj výsledky prieskumu v obchodných reťazcoch o predaji vajec z alternatívnych chovov.

Snahu o pohodu, prosperitu a ochranu hospodárskych zvierat pred utrpením vo veľkochovoch vnímajú obyvatelia vyspelých európskych krajín inak ako Slováci. Pre Slovákov je pojem welfare hospodárskych zvierat mnohokrát ešte novinkou.

Dôkazom sú aj výsledky prieskumu, ktoré iniciátori medzinárodného projektu Višegrad urobili v roku 2005 a 2007 v dvanástich známych obchodných reťazcoch o predaji vajec z alternatívnych chovov nosníc u nás a v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky. V krajinách EÚ je v súčasnosti trend kupovať v obchodoch biopotraviny a welfare friedly potraviny.

To sú potraviny, čo nepochádzajú od zvierat, ktoré žijú v neúnosných podmienkach, sú týrané a chovatelia im nezabezpečia ani základné podmienky na to, aby ich život nebol iba čakaním na smrť. Podľa prieskumu 57% spotrebiteľov je ochotných priplatiť si za biopotraviny a za welfare friedly potraviny.

Pracovníci Slobody zvierat v súvislosti s podporovaním nákupu biopotravín a produktov z alternatívnejších a humánnejších chovov urobili v rámci projektu Višegrad prieskum v obchodných reťazcoch. Obchody Jednoty podľa tohto prieskumu predávajú 35 percent vajec z podstielkového chovu a 65 percent z klietkového chovu. Obchody Tesco ponúkajú 14 percent vajec z podstielkového chovu a ostatné z klietkového.

Tesco bolo prvým predajcom potravín, ktorý v októbri 2007 začal s predajom ekologických vajec. Jednota chce biovajcia ponúkať v druhej polovici tohto roka. Reťazec Carrefour má v ponuke 100 percent vajec z klietkového chovu. K náprave by podľa Kamila Kandalafta zo Slobody zvierat malo prísť už na jeseň 2008. V Lidli predávajú iba vajcia z klietkových chovov. Metro predáva 98 percent vajec, ktoré sú produktom klasického klietkového chovu.

Predstavitelia Kauflandu, Aholdu/Hypernovy a Billy sa k prieskumu bez uvedenia dôvodu nepridali. Opakom ich reakcie na aktivitu Slobody zvierat je správanie sa niektorých bratislavských reštaurácií, ktoré sa už dostali medzi laureátov európskeho ocenenia pod názvom Good Egg Awards.

Medzi prvé podniky, ktoré uspeli v tvrdej medzinárodnej konkurencii, patrí Biorestaurant West na bratislavskej Kolibe. Druhou ocenenou firmou je sieť reštaurácii McDonald Slovensko, ktoré sa zaviazali prejsť na neklietkové vajcia do roku 2010. Pippers Scottish Pub z bratislavského Auparku a bratislavská predajňa Biopotraviny Slniečko dostali oficiálne poďakovanie od medzinárodnej organizácie ochrancov zvierat.

Ako pri odovzdávaní cien uviedol Kamil Kandalaft, projektový manažér projektu Višegrad, Slovensko s približne piatimi miliónmi vajec je najmenším producentom vajec spomedzi krajín V4. Prevažná väčšina z nich pochádza z konvenčného klietkového, respektíve batériového chovu nosníc. Európska únia chce v januári 2012 práve tento spôsob chovu nosníc úplne zakázať.

Preto predstavitelia Slobody zvierat oceňujú snahu niektorých slovenských predajní a reštaurácií, ktoré chcú doteraz zaužívané zvyky pri nákupe vajec zmeniť. Predstavitelia Tesca a Lidla však za hlavnú príčinu slabého predaja vajec z neklietkového chovu uviedli vysoké ceny a nízky dopyt po týchto produktoch.