Prečo kňazi vystupujú z cirkvi?

V porovnaní s obdobím komunizmu sa počet odchodov kňazov do "civilu" veľmi nelíši.

Najčastejším dôvodom, prečo českí katolícki kňazi opúšťajú svoje povolanie, je citová kríza. Podľa informácií Českej biskupskej konferencie (ČBK) je tomu tak asi v 59 percentách prípadov.

V porovnaní s obdobím komunizmu sa počet odchodov kňazov do "civilu" veľmi nelíši. Vždy išlo skôr o ojedinelé prípady. V posledných desiatich rokoch odišli v priemere tri percentá kňazov. Podľa štatistiky z obdobia komunizmu to boli asi štyri percentá z celkového počtu.

K odchodu vedú kňazov niekedy aj pocity frustrácie a vyčerpanie. Každý kňazský osud je vždy svojím spôsobom jedinečný a neopakovateľný, povedal ČTK Juan Provecho z tlačového strediska ČBK.

"Zmienené citové vzplanutie k osobe druhého pohlavia nie je tak jednoduché, ako si mnoho ľudí naivne predstavuje. Mnohokrát ide o nešťastné zamilovanie ako dôsledok potom ide o manželstvo, prípadne rodinu. Takáto osoba väčšinou ani de facto nie je tým hlavným dôvodom opustenia duchovného povolania, ale skôr prvým človekom, ktorý sa objaví v okamihu vážnej životnej krízy," uviedol Provecho. Dôvodom odchodu býva podľa neho niekedy aj nezrelosť osobnosti, pocit samoty, psychická nestabilita, konflikty s predstavenými, alebo i kríza vo viere.

Odchod kňaza z jeho cesty, pri ktorej slúžil ľuďom v ich duchovnom živote a otázkach viery, vnímajú citlivo predovšetkým veriaci. "Najbližšie okolie vníma jeho rozhodnutie ako zradu alebo ako poprenie všetkého toho, čo svojím slovom i príkladom života hlásal a o čom presviedčal," povedal Provecho. Aj napriek tomu je treba toto sklamanie chápať, mali by sa kresťania snažiť  napĺňať prikázanie lásky a nevyvolávať pocity akejkoľvek morálnej nadradenosti, dodal.

Na začiatku novembra vykonávalo službu pri niektorých z diecéznych biskupov 1632 kňazov a 164 bolo na dôchodku. Chýba teda asi 40 percent kňazov na to, aby boli obsadené všetky farnosti v Českej republike. Najväčšie percento odchodov kňazov je do piatich rokov po vysvätení, z toho je najkrízovejší prvý rok služby.

Podľa ČBK mení svoje pôvodné rozhodnutie asi polovica bohoslovcov. Pritom rozdiel je medzi Čechmi a Moravou. Záujem má viac študentov z moravských diecézií, tí potom majú tiež väčšiu výdrž.

"Určujúci je i vplyv ľudí, ktorí kandidáta - kňazstva formovali a predávali mu všetko, čo je k službe potrebné. V prípade ich zlyhania, je pozícia kňaza s takto poznamenanou výchovou veľmi zložitá," tvrdí Provecho.

V prípade, že kňaz nechce byť ďalej kňazom, teda že nechce ďalej dodržiavať sľúbené záväzky, napríklad sľub celibátu, môže požiadať o dispenziu - výnimku zo zákona. Tú môže udeliť len pápež. Rozhodnutiu ale predchádza zložitá procedúra.

Žiadateľ, ktorý dispenziu obdržal, sa vracia do laického stavu, môže ale uzavrieť cirkevné manželstvo. Nebýva zvykom, že by sa ďalej nazýval kňazom. Môže však vykonať kňazské služby napríklad v prípade nebezpečenstva smrti, napríklad  keď umierajúci žiada o rozhrešenie.

Provecho upozorňuje, že je treba rozlišovať medzi pomenovaním kňaz a farár. Kňaz je muž, ktorý bol vysvätený biskupom, aby vykonával napríklad úrad vyučovania alebo vysvätenia. Farár je kňaz, ktorý je pastierom farnosti, ktorá je mu zverená. V nej vykonáva pod mocou diecézneho biskupa pastoračnú činnosť. "Znamená to, že nie každý kňaz je farárom, ale každý farár je kňazom," dodal Provecho.

Tému odchodu kňaza oživila nedávno situácia v karvinskej katolíckej farnosti, ktorej dekan sa po mnohých rokoch kňazskej služby rozhodol opustiť svoju misiu. Vzdal sa celkom duchovnej cesty a rozhodol sa oženiť. Svoj krok oznámil veriacim počas nedeľnej omše v kostole pri ohláškach. O rozhodnutí kňaza potom informoval Moravskoslezský denník, podľa ktorého išlo zrejme o prvý takýto prípad v krajine.

Ani Provecho podobný prípad v Česku nepozná. "Poznám ich celkom dosť zo Španielska alebo z Ameriky, ale tu to v Česku skutočne ojedinelý prípad," uviedol už skôr Provecho.