Škaredý zlý Arpi Soltész: Tisíc truhiel

V Japonsku sa ďalej trasie zem a problémy s jadrovými reaktormi sa zhoršujú. To sú síce smutné, ale pre mnohých skvelé správy.

Pre Muammara Kaddáfího je Japonská pohroma darom z nebies. Môže sa nerušene porátať s rebelmi, pretože súcitným Európanom a Američanom momentálne pukajú ich citlivé srdiečka nad zdevastovaným pobrežím ostrovnej krajiny. Rovnako aj Saudi môžu ďakovať Alahovi. Vybrali sa vojensky vypomôcť bahrajnskému vládnucemu rodu a urobiť poriadok s jeho nehodnými poddanými, ale málokto si to vôbec všimol.

Niežeby nezasahovanie v severnej Afrike nebolo vecne správne. Bude vtipné sledovať, ako sa EÚ a USA diplomaticky vyrovnajú s Kaddáfiho obnovenou mocou. Hlavne Európa, ktorá od neho ropu naozaj nakupuje. Najmä tí, ktorí skôr ako otvorili ústa, zabudli otvoriť slovník a pozrieť si, aký je rozdiel medzi genocídou a masakrom. Naša zlatá tetuška premiérka napríklad.

ISIFA

Kým súcitní Európania a Američania so slzou v oku a soplíkom v nose pozerajú, ako Japonci neochvejne zdvorilo a disciplinovane rátajú svojich mŕtvych a škody, aj ich múdrym vládam sa všeličo prepečie. Šéfom G8, skupiny najbohatších štátov sveta napríklad to, ako sa rozhodli ďalej nepresadzovať v OSN bezletovú zónu nad Líbyou. Lebo dnes to už nikoho netrápi, ich bývalý a budúci kamarát Muammar vyhráva a ropu treba.

Verejná mienka už v tomto smere nevytvára nijaký tlak. Verejnosť sa už obrázkami z Afriky presýtila a prestala mať o nej akúkoľvek mienku. Spravodajstvo o arabskej revolúcii vystriedala lepšia reality show. Akčnú strieľačku vytlačil katastrofický film, nad ktorým sa dá naozaj chutne posmrkávať.

To, ako ďaleko siaha súcit priemerného Slováka, najlepšie ilustruje rozhodnutie našej múdrej vlády prispieť Japoncom na obnovu ich krajiny sumou 250 000 (slovom dvesto päťdesiat tisíc) eur.

A darmo si hovoríte, že to je hanba Ivety Radičovej a nie vaša. Ona k nám nepriletela z Marsu, ani nám ju sem nenasadila nejaká nepriateľská cudzia mocnosť. Po morálnej stránke je dokonca z toho najlepšieho, čo Slovenská republika v oblasti politiky dokázala vyprodukovať. A aj tak sa za ňu každý súdny človek musí občas intenzívne hanbiť.

Hádam by bolo lepšie nedávať nič, ak sa už na viac necítime. Alebo nakúpiť za tie peniaze truhly, ktoré Japoncom akútne chýbajú. Pri cene nejakých 250 eur za truhlu, by to bolo tisíc kusov, čo by teraz naozaj pomohlo. Ani výberové konanie by nemuselo byť.

Tá suma je skoro taká dobrá urážka, ako počin nemenovanej slovenskej spravodajskej televízie, ktorá v piatok večer o pol desiatej, na pozadí „kraulujúcich“  titulkov o japonskom zemetrasení, tsunami, s počtami mŕtvych a nezvestných, pustila dokument o japonskom útoku na Pearl Harbor. Čo tým vlastne chceli povedať? „To máte zato! Tak vám treba“?

REUTERS

Ak vás udalosti v Japonsku naozaj zaujímajú a máte teraz naladenú hlavne našu nemenovanú spravodajskú stanicu, tak sa veľmi neutešujte, že je to len jej hanba a nie vaša. Ak tam môžu rozhodovať natoľko obmedzení ľudia, aby nechápali, že dokument o Pearl Harbor nie je v danom okamihu len netaktný a necitlivý, ale je aj vrcholným prejavom tupohlavej ignorancie, je to aj preto, že na nich nemáte vyššie nároky.

Tak, ako tie nároky vlastne nemáme ani na našich politikov a väčšinou ani sami seba. Alebo, keď s  Japoncami skutočne cítite a sympatizujete, už ste im aspoň prispeli? Pre jednotlivca, ak sám nemá veľa, nie je hanba poslať hoci jediné euro. Aj to je už dvadsaťnásobok toho, čo za vás dala vaša vláda.

A keby bolo tých jednotlivcov veľa, začalo by to dokonca vyzerať, že máme o obete skutočný záujem a máme s nimi skutočný súcit. Nie že si nad nimi krátime dlhú chvíľu, kým nezačne telenovela.