Skoro jasno
16°
Bratislava
V SMK pribudli výzvy na odstúpenie Csákyho
Zdielať na

V SMK pribudli výzvy na odstúpenie Csákyho

Zdroj: SITA/Michal Burza

V opozičnej Strane maďarskej koalície (SMK) začali silnieť výzvy na odstúpenie predsedu Pála Csákyho.

V opozičnej Strane maďarskej koalície (SMK) začali silnieť výzvy na odstúpenie predsedu Pála Csákyho. Kritici mu vyčítajú najmä to, že údajne žiadal od premiéra Roberta Fica dotáciu pre vydavateľa svojej knihy krátko predtým, ako strana pomohla koalícii schváliť lisabonskú zmluvu o reformách EÚ. 

"Poškodil dobré meno strany, presadzoval svoje osobné záujmy," povedal o Csákym poslanec SMK Zsolt Simon pre dnešné Hospodárske noviny. Odchod predsedu otvorene požaduje tiež šéf bratislavskej krajskej organizácie strany Vencel Mede, ktorý chce v prípade Csákyho nesúhlasu zvolať mimoriadny kongres. Nespokojné hlasy sa ozvali aj z ďalších regiónov.
    

Informácie o Csákyho rokovaní s Ficom a žiadosti o podporu pre vydavateľstvo Madách Posonium potvrdil cez víkend jeho predchodca na čele SMK a terajší vnútrostranícky oponent Béla Bugár. Csáky separátnu schôdzku s premiérom poprel a Bugárove výčitky odmietol. Na jeho obranu vystúpil aj jeden z podpredsedov SMK Miklós Duray.
    

Vzťahy medzi Csákym a Bugárom sú napäté od vlaňajšieho boja o predsednícku stoličku. Bývalý vicepremiér a podpredseda strany Csáky vtedy dlhoročného šéfa SMK obvinil z údajného prepojenia s ekonomickou lobby.

O Csákyho víťazstve podľa analytikov rozhodla najmä podpora Duraya, ktorý je považovaný za zástancu radikálnych nárokov na autonómiu pre polmiliónovú maďarskú menšinu na juhu Slovenska. Samotný Bugár sa však zatiaľ otvorene za Csákyho odchod nevyslovil.
    

SMK sa okrem toho dostala v posledných týždňoch pod kritickú paľbu zvyšných dvoch opozičných strán za to, že opustila jednotný bojkot hlasovania o lisabonskej zmluve, ktorým si pravicové strany chceli na koalícii vymôcť zmeny v novom tlačovom zákone v prospech novinárov.

Pri zmene postoja poslancov SMK, ktorá svojimi hlasmi umožnila nazhromaždiť potrebnú ústavnú väčšinu parlamentu na schválenie európskeho dokumentu, sa špekulovalo aj v súvislosti s jej požiadavkami v školskom zákone alebo o tlaku spriaznených podnikateľov na pokojné vzťahy s vládou.

Zdielať na

Najčítanejšie správy