Prácu vodičky autobusu si vysnívala už v detstve

Prvá vodička autobusu v žilinskej prímestskej doprave 33-ročná Mirka Rajniaková šoférovala autobus už v 13 rokoch.

Prvá vodička autobusu v žilinskej prímestskej doprave 33-ročná Mirka Rajniaková z Podhoria pri Žiline si túto prácu vysnívala už v detstve. Pochádza zo šoférskej rodiny, vodičom autobusu bol otec, je ním aj jej brat, mama pracovala ako revízorka a sprievodkyňa.

Priznala sa, že po prvýkrát šoférovala autobus už v 13 rokoch. Za jeho volantom si teraz profesionálne odkrútila prvý mesiac. Stretla sa s rôznymi reakciami svojich mužských kolegov. "Niektorí mi pomohli, poradili mi, ďalší ma ignorovali," povedala. Našli sa aj takí, čo napríklad sledovali ako nacúva.

"Musia si zvyknúť na to, že som žena, neustúpim," reagovala Mirka. Prvé dni za volantom boli dosť vyčerpávajúce, pretože dostala staršie vozidlo. "Iný problém som nemala, nemám problém ovládať dlhý či krátky autobus, je mi to jedno. Problém je starý autobus, ktorý nemá posilňovač riadenia," podotkla.

Po odkrútení dennej šichty preto končila na infúziách a ráno nastupovala opäť do práce, nevzdala to však. "Je to nádherný pocit ovládať takýto stroj a zároveň pracovať aj s ľuďmi." Mrzí ju ale, že sa toho nedožil jej otec, s ktorým sa od detstva vozila v autobuse.

O prácu vodičky autobusu sa uchádzala ešte s "horúcim" vodičským preukazom, skúšky absolvovala na konci januára. Keďže šoférovanie autobusu je aj o práci s ľuďmi a peniazmi, zišla sa jej prax pokladníčky. "Za volantom autobusu sa cítim ako ryba vo vode," uviedla. Po mesiaci má ale skúsenosti aj s arogantnými cestujúcimi.

"Na starých vozidlách je niekedy problém rozbehnúť sa či zaradiť rýchlosť, boli také situácie, že povedali, prečo sa žena hrnie do mužskej práce," konštatovala. Mirka je vydatá, v práci ju podporuje manžel i 14-ročný syn, ktorý jej každý deň dobrovoľne upratuje autobus.

V žilinskej SAD pracuje na poste vodičky autobusu, tentoraz v mestskej hromadnej doprave v Martine, už od roku 1987 aj 56-ročná Helena Flaková, pôvodom Poľka. Predtým jazdila na kamiónoch, k autobusom ju dotiahol priateľ, ktorý bol vodičom autobusu. Túto prácu má rada.

"Zo začiatku sa ľudia báli ku mne nastúpiť, našli sa síce nejakí odvážlivci, ktorí nastúpili so smiechom, ale jazdila som väčšinou takmer s prázdnym autobusom," spomína dlhoročná vodička. Po týždni si však na ňu cestujúci zvykli. Podľa šéfa žilinskej SAD Petra Pobehu, otvára sa priestor pre túto profesiu aj pre ďalšie ženy.

Zatiaľ v nej dominujú muži, v žilinskej SAD je ich 478. Ako ďalej dodal, ich hrubá priemerná mzda je približne 21-tisíc. Vodiči i vodičky majú rovnakú mzdu i podmienky. Ako ďalej uviedol, na celom Slovensku evidujú zvýšený odchod vodičov za prácou prevažne k zahraničným prepravcom, mnohí sa však vrátia za volant autobusu späť.

Podľa majiteľa žilinskej a trenčianskej SAD Georgea Trabelssieho, problém s obsadením postu šoféra autobusu nastane približne o tri - štyri roky, pretože profesia vodič - mechanik už nefiguruje v učebných odboroch učilíšť. Mnohých záujemcov o túto prácu odrádza aj vysoká cena za vodičský preukaz, oprávnením jazdiť na autobusoch, čo stojí približne 50 - až 60-tisíc korún.