Fotograf Ján Husár sa kvôli smrti nosorožca rozplakal

Bratislava - Ján Husár pôsobil ako vojnový fotograf a dokumentarista. Veľké drámy však objavil aj v prírode. Učarovali mu kriticky ohrozené nosorožce.

Fotograf Ján Husár čakal v Keni na povolenie ísť k poslednému nosorožcovi svojho druhu. Odfotiť ho už ale nestihol.

Smrť severného bieleho nosorožca Sudána ho zasiahla. „Deň na to, ako zomrel, som celý deň strávil s jeho vnučkou a dcérou. Ten ďalší deň som sa rozplakal,“ spomína fotograf, ktorý sa pohyboval v blízkosti nosorožca od jesene minulého roka. Sudána do divokej prírody vrátila ešte v roku 2009 česká zoologická záhrada vo Dvoře Králové nad Labem. „Prišlo mi zvláštne, že vyrástli v ZOO v ČR, keď sú to už v podstate posledné tri kusy nosorožcov, ktoré na svete existujú,“ priznal Ján Husár. V kenskej rezervácii totiž žije aj Sudánova dcéra Najin a vnučka Fata.

+6 fotiek

Fotograf Ján Husár sa kvôli smrti nosorožca rozplakal

Umelé oplodnenie

Slovenský fotograf prezradil, že Sudánovi odobrali vzorky spermie a pomocou umelého oplodnenia chcú pokračovať v záchrane vyhynutého poddruhu. Celá téma ohrozeného druhu a príbeh o oplodňovaní nosorožcov Sudánovým semenom ho lákala, odkedy sa dostal do Kene v rámci lekárskeho projektu. Keď to začalo byť so Sudánom veľmi zlé, snažil sa k nemu dostať. Už to nestihol. 

Podľa Husára sa nosorožce fotia veľmi ťažko. Keď sa vraj k nemu priblížite na 20 metrov, môžu zaútočiť. Vtedy treba stáť a neutekať. Ak človek ostane na mieste, nosorožec údajne zastane tri metre pred človekom a nezaútočí. Chrániť nosorožce je podľa slov fotografa pre Keňanov vecou národnej hrdosti.

Obete pytliakov

Ešte v roku 1960 žilo až 2300 jedincov bieleho severného nosorožca. Pytliaci ich populáciu postupne znižovali a ostali už len dve samice. Zvieratá sa stali obeťami pytliakov najmä kvôli legendám, že nosoroží roh dodáva mužnosť alebo ťa vylieči z rakoviny.

Ján Husár sa dotkol aj tejto problematiky. „Snažím sa robiť s rendžermi, ktorí reálne chytajú pytliakov. Dalo by sa povedať, že medzi pytliakmi a rendžermi je to otvorený vojnový konflikt,“ konkretizoval.

Zodpovední sú ľudia

Fotožurnalizmu sa venuje už viac ako 6 rokov. „Snažím sa svoju prácu robiť tak, že si tie témy vopred naštudujem. Viem, čoho sa to týka,“ vyjadril sa a dodal, že jeho cieľom je hľadať riešenia problémov, s ktorými v rámci svojej práce prichádza do kontaktu. „Podstatné je ukazovať ľuďom, že toto sa deje aj vďaka globálnym problémom. Ak niekedy budem mať deti, už nikdy neuvidia taký svet, aký som ho videl ja a to mi príde strašne smutné. Ľudia by to podľa mňa mali vidieť a vedieť, aby mohli možno zmenili svoj život, aby sa tieto veci zminimalizovali,“ povedal Ján Husár.

Ján Husár sa do Kene vybral najmä kvôli projektu Srdce pre Keňu, o ktorom už TV JOJ robila viacero reportáží. V nemocnici, v ktorej operujú aj slovenskí a českí lekári už odoperovali viac ako 70 detských pacientov. Cieľom Jána Husára je postupne ich všetkých navštíviť a odfotiť.

Fotograf pôsobil počas svojej kariéry v Afganistane, v Mali a Somálsku, vo vojnovej zóne na Ukrajine, bol v Gaze a aj Iraku. V minulosti spoluorganizoval veľkú IT konferenciu. Ako experta na IT ho vyslal Úrad vlády SR do Bruselu, kde žil približne 8 rokov. Zúčastňoval sa aj zasadnutí Rady EÚ.

Vojnový žurnalista

Študoval morskú biológiu na Oxforde, pretože ho bavilo natáčanie pod vodou a chcel získať aj vedomosti v tejto oblasti. Vďaka Oxfordu sa dostal do Juhoafrickej republiky, kde fotil žraloky vo voľnej prírode. Fotil už na rôznych nebezpečných miestach a jeho zábery sa objavili aj v slávnom National Geographic. Práve vďaka National Geografic dostal možnosť fotiť ako vojnový žurnalista v Afganistane. Fotil aj na hraniciach Iraku vojnu s Islamským štátom. Sledoval tam prácu kresťanských milícií, ktoré sa pripravovali na boj s teroristami z Daíšu.

​Na fotografie zachytil aj slovenských lekárov v Keni, ktorí operovali deti so srdcovým ochorením. V roku 2017 strávil 4 mesiace v Somálsku a potom v Keni.

To najväčšie spojenie medzi vojnovou fotografiou a filmovaním divokej prírody je podľa neho v tom, že to človek nemôže vidieť kdekoľvek, je to určitý druh neznáma.

Pozrite si archívnu reportáž: 

​