Daň z nadmerného turizmu. Ostrovy v Karibiku trápia hory odpadu, ktorý nie je kde skladovať

KARIBIK – Viaceré ostrovy v Karibskej oblasti nevedia, ako naložiť s hromadiacim sa odpadom. Na jednej strane turistický ruch pomáha ich ekonomike, no davy turistov produkujú čoraz viac odpadu.

Problémy v raji. Tropický ostrov Antigua v Karibiku nestíha spracovať odpad, ktorý je vedľajším produktom nadmerného turizmu. Čoraz populárnejší ostrov čelí kritike vlastných občanov za to, že situáciu nerieši.

K ostrovu týždenne prichádza viac ako desať zaoceánskych lodí plných turistov z celého sveta. Tie okrem turistov vyložia aj odpad. Len za osem mesiacov tohto roka na tamojšiu skládku prišlo viac ako 1 200 ton odpadu z týchto lodí.

Nutné zlo

Tak veľké množstvo odpadov kapacity ostrova nedokážu spracovať. „Spôsob, akým sme spracovávali odpad, sa viac ako desať rokov nemenil,“ povedal David Spencer, ktorý v minulosti na ostrove Antigua riadil odpadové hospodárstvo.

Tamojšia skládka odpadov sa od svojho vzniku pred viac ako dvadsiatimi rokmi vôbec nemenila a nadmerné množstvá odpadu kapacitne nezvláda. Pribúdajúci odpad sa tak zhromažďuje na jednu veľkú hromadu, keďže skládka už viac do šírky rásť nemôže. Dôvodom je okolitá pôda, ktorá nebola upravená na uskladňovanie odpadu. Dáta hovoria, že skládka dosiahla maximálne množstvo odpadu už v roku 2012.

Karibik ročne navštívia milióny turistov. Len vlani ich na zaoceánskych lodiach na ostrovy prišlo viac ako 33.7 milióna. Ďalších viac ako 34 miliónov sa na ostrovoch aj ubytuje aspoň na jeden alebo viac dní. Aj preto sú všetky ostrovy v Karibiku odkázané na turizmus. V regióne v ňom pracujú viac ako tri milióny ľudí a príjem z neho predstavuje dve tretiny príjmu tamojších ekonomík. Exponenciálne rastie aj počet odpadov.

Z odpadu energia

S nadmerným množstvom odpadu bojujú aj na Kajmaních ostrovoch. Neďaleko ich metropoly George Town vzniká hromada odpadu, ktorú miestni posmešne nazvali „Mount Trashmore“. Na tamojšiu skládku len vlani pribudlo 130-tisíc ton odpadu. Podobne ako na Antigue nemajú ani na Kajmaních ostrovoch plán, ako so skládkou naložiť. Oficiálne úrady ale hovoria, že by mala dokázať prijímať ďalší odpad aj nasledujúcich desať rokov.

Nádejou pre ostrov bol projekt ReGen, ktorý mal odpad spracovávať a meniť ho na energiu a teplo a jeho súčasťou mali byť aj ďalšie zariadenia na recyklovanie a kompostovanie odpadu. Vláde sa ale projekt zdal pridrahý, a hromada odpadu za hlavným mestom bude naďalej rásť.

„Vyriešenie problému s odpadmi sú prioritou našej vlády,“ tvrdí Katherine Ebanks-Wilksová, ministerka zdravotníctva, životného prostredia a udržateľnosti Kajmaních ostrovov. Tá zatiaľ vyzvala miestne obyvateľstvo, aby v domácnostiach produkovalo menej odpadu. Odpad z domácností ale tvorí len zlomok toho, čo na skládkach pribúda.

Problémy s odpadom má aj Jamajka, tá ale ťaží z toho, že je oproti vyššie spomenutým ostrovom rozľahlejšia a odpad produkovaný doma a aj dovezená na turistických lodiach umiestňuje na ôsmich rôznych lokalitách. Vláda na ostrove taktiež schválila premenu dvoch týchto lokalít na spaľovne, ktoré majú pomôcť s výrobou elektrickej energie. „Čoskoro bude každá plastová fľaša, ktorú vyhodíte z okna, premenená na cenný zdroj energie,“ povedal jamajský premiér Andrew Holness.

Nečakaný zisk

Antigua sa na rozdiel od Jamajky bude aj naďalej topiť v odpade. No nečakané nepríjemnosti v podobe ton odpadu od zahraničných turistov prináša časti domáceho obyvateľstva nečakaný benefit. Najchudobnejšie vrstvy miestneho obyvateľstva kopy odpadu prehľadávajú a každú čo i len kúsok cennú vec sa snažia zužitkovať. Medzi odpadom z lodí sa nezriedka dajú nájsť stále použiteľné kusy oblečenia a dokonca aj nábytok.

„V odpade sa dajú nájsť aj cenné kovy, ktoré možno odovzdať v zberných surovinách. Aj preto tu prichádzajú najmä tí, ktorí nemajú žiadnu prácu,“ hovorí pracovník tamojšej skládky. Tí najšikovnejší zberači si prehrabávaním sa v odpade môžu zarobiť aj 40 dolárov denne.

​