Raj, ktorý sa potápa. Tuvalu bojuje o prežitie

FUNAFUTI/CANBERRA, Obyvateľov atolov Tuvalu trápi stúpajúca hladina oceánov. Nádejou sú pre nich klimatické víza, ktoré im núka Austrália. Miestna vláda ale pracuje na digitalizácii ostrova, aby ho tak zachovala pre ďalšie generácie.

Nádherné jemné pieskové pláže, čisté more, dostatok morských plodov, milí miestni ľudia, ktorí sa tešia z každého turistu. Tuvalu, ostrovný štát v Oceánii, ktorý tvorí niekoľko menších atolov, vyzerá ako raj na zemi. Má len jednu chybu. Pomaly sa potápa a čoskoro sa tak môže stať prvou krajinou, ktorá zanikne v dôsledku klimatickej zmeny.

Pomocnú ruku krajine, ktorá má po Vatikáne druhý najnižší počet obyvateľov spomedzi nezávislých štátov, podáva Austrália. Tá miestnym ponúka takzvané klimatické víza, ktoré občanom Tuvalu umožnia plnohodnotný život v Austrálii. Približne 11-tisíc miestnych obyvateľov tak stojí pred dilemou – bojovať s prírodou a rastúcou hladinou oceánov, alebo odísť a na svoj rodný kraj natrvalo zabudnúť.

Šanca na únik

O víza ponúkané austrálskou vládou už prejavil záujem približne každý tretí obyvateľ Tuvalu. „Prekvapilo ma obrovské množstvo ľudí, ktorí sa o túto možnosť uchádzajú,“ povedal veľvyslanec krajiny pri Organizácii spojených národov Tapugao Falefou.

Problémom je, že klimatické vízum v lotérii dostane ročne len 280 obyvateľov súostrovia. Dôvodom je, aby z Tuvalu naraz neodišlo veľké množstvo ľudí, čo by ochromilo služby na ostrovoch. Tiež to má zabezpečiť kontrolovanú migráciu a postupné integrovanie odídencov v Austrálii.

Dohoda o vízach vznikla medzi Austráliou a ostrovnou krajinou v roku 2023. Obyvateľom Tuvalu garantuje rovnaké práva ako obyvateľom Austrálie, rovnako aj zdravotnú starostlivosť a prístup k vzdelaniu.

Pripravujú sa na zánik

Tuvalu, ktorého maximálna nadmorská výška jelen niečo cez dva metre, čoraz častejšie trpí silnými prílivmi, ktoré ohrozujú nielen cestné komunikácie, ale aj obydlia na ostrovoch. O zúfalej situácii vo virálmom videu, ktoré sa pred tromi rokmi šírilo, hovoril aj Simon Kofe, minister spravodlivosti, komiunikácií a zahraničných vecí Tuvalu, ktorý sa účastníkom klimatickej konferencie v Glasgowe prihováral v obleku a po pás ponorený vo vode.

„Potápame sa a svet s nami. Nebudeme ale len tak stáť a nechávať oceán, kým nás pohltí. Mobilizujeme sily doma a aj v regióne a na medzinárodnej úrovni, aby sme zabezpečili našu budúcnosť,“ povedal Kofe.

Nepriaznivé vyhliadky

Americký úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vypočíal, že ak by hladina mora stúpla o jeden meter, viac ako polovica atolu Funafuti, na ktorom sa nachádza 60 percent všetkých obyvateľov, by denne zaplavovali prílivové vlny.

More v okolí atolov stúplo za posledné tri dekády o 15 centimetrov, čo je 1,5 krát viac, než je celosvetový priemer. Miestne úrady preto už začali s výstavbou umelých bariér v okolí atolov, ktoré majú prílivovým vlnám zabrániť k zaplavovaniu obývaných častí.

Kópia v kyberpriestore

Miestne úrady robia všetko pre to, by svoju krajinu zachovali. Pripravujú digitálnu kópiu ostrovov, na ktorej bude zaznamenaná každá cesta, budova a dokonca aj vegetácia. Budúce generácie sa tak na cloudovom úložisku budú vedieť virtuálne dostať do miest, odkiaľ pochádzali ich predkovia.

Vláda Tuvalu projekt rozbehla v roku 2022 a jeho súčasťou by mali byť okrem fotografií aj audio a video spomienky čo najväčšieho počtu obyvateľov. Pripravuje aj digitálne občianstvo, ktoré by umožňovalo obyvateľom Tuvalu ďalej existovať pod spoločnou vlajkou, aj keď ostrovy už budú neobývané. Tuvalčania by tak aj naďalej mali možnosť voliť vlastnú vládu a združovať sa vo vlastných organizáciách.