Zatiahnuté
5°
Bratislava
Cecília
22.11.2026
Viete spoznať klamára podľa očí? Prezradia ho tieto tri signály
Zdielať na

Viete spoznať klamára podľa očí? Prezradia ho tieto tri signály

BRATISLAVA / Dokážete rozpoznať, keď vám niekto klame? Hoci mnohí ľudia veria, že klamára prezradí uhýbanie pohľadom či nervózne žmurkanie, vedci upozorňujú na oveľa nenápadnejšie signály. Nová štúdia nemeckých výskumníkov ukázala, že pri zatajovaní informácií sa môže meniť veľkosť zreničiek, frekvencia žmurkania aj spôsob, akým človek sústreďuje pohľad. Výsledky naznačujú, že naše oči môžu odhaliť viac, než si myslíme. Vedci však upozorňujú aj na dôležité obmedzenia.

Archívne video

Dospievajúci sa nám často menia doslova pred očami. Mnohí rodičia by sa chceli rozprávať so svojimi deťmi, ale nevedia sa im priblížiť. Ako im porozumieť?

To najdôležitejšie z článku:

  • Oči môžu prezradiť zatajované informácie. Vedci zaznamenali zmeny vo veľkosti zreničiek aj pohyboch očí.

  • Výskum sledoval 36 dobrovoľníkov. Účastníci mali pred druhým človekom skrývať alebo predstierať informácie.

  • Pri zatajovaní informácií žmurkali menej. Ich pohľad zároveň zostával dlhšie zafixovaný na jednom mieste.

  • Klamanie predlžovalo čas odpovede. Účastníci potrebovali pri nepravdivých odpovediach viac času.

  • Samotný pohľad nestačí na odhalenie klamstva. Výsledky zatiaľ nemožno spoľahlivo preniesť do bežného života.

Dokážu oči prezradiť klamstvo?

Mnohí ľudia sa domnievajú, že klamára možno odhaliť podľa nervózneho pohľadu, častého žmurkania alebo uhýbania očami. Psychológovia však upozorňujú, že takéto prejavy nemusia byť spoľahlivým dôkazom klamstva. Nový výskum vedcov z nemeckej Univerzity v Ulme naznačuje, že určité zmeny v správaní očí predsa len môžu prezradiť, keď sa človek snaží niečo zatajiť.

Ako informoval vedecký portál Phys.org, psychológovia Valentin Foucher a Anke Huckauf sa rozhodli preskúmať, či dokážu pohyby očí odhaliť informácie, ktoré sa človek vedome snaží pred druhými skryť. Výsledky ich štúdie zverejnil 18. novembra 2026 odborný časopis PLOS One.

Vedci sa zamerali na metódu známu ako test skrytých informácií (Concealed Information Test, CIT). Tá sa využíva vo výskume odhaľovania zatajených poznatkov a skúma, či človek rozpoznáva informáciu, ktorú sa pokúša utajiť. Pri vyšetrovaní trestnej činnosti by mohlo ísť napríklad o detail, ktorý pozná páchateľ alebo iná osoba oboznámená s okolnosťami prípadu.

Dobrovoľníci mali oklamať človeka, ktorý im čítal z očí

Do experimentu sa zapojilo 37 dospelých dobrovoľníkov. Pre technické problémy však vedci napokon vyhodnocovali údaje od 36 účastníkov. Každý z nich sa posadil za stôl oproti človeku, ktorý vystupoval ako takzvaný mentalista, teda osoba schopná údajne odhaliť skryté myšlienky.

Účastníkom sa na obrazovke zobrazilo šesť očíslovaných kariet. Ich úlohou bolo vybrať si jednu z nich a zapamätať si jej číslo. Následne sa karty postupne opäť zobrazovali na obrazovke.

Dobrovoľníci dostávali rôzne pokyny. V niektorých prípadoch mali svoju voľbu pravdivo prezradiť, inokedy ju zatajiť alebo predstierať, že si vybrali inú kartu. Mentalista sa ich neskôr pýtal aj otázky týkajúce sa vybraného čísla, pričom mali odpovedať pravdivo alebo klamať podľa zadania.

Počas celého experimentu vedci pomocou špeciálnych okuliarov sledovali veľkosť zreničiek, žmurkanie, pohyby očí aj dĺžku jednotlivých pohľadov. Zaznamenávali tiež čas, ktorý dobrovoľníci potrebovali na odpoveď.

Zreničky reagovali aj vtedy, keď sa človek snažil niečo utajiť

Výsledky odhalili zaujímavý jav. Keď sa na obrazovke objavila karta, ktorú si účastník predtým vybral, jeho zreničky sa na krátky čas rozšírili výraznejšie než pri ostatných kartách. Táto reakcia sa objavovala bez ohľadu na to, či človek hovoril pravdu, alebo sa svoju voľbu snažil zatajiť.

Podľa autorov štúdie môže rozšírenie zreničiek signalizovať, že človek rozpoznal informáciu, ktorá je pre neho osobne významná. Dôležité však je, že takáto reakcia sama osebe neznamená klamstvo. Zreničky reagovali na rozpoznanie zvolenej karty aj v prípadoch, keď dobrovoľníci nemali dôvod klamať. Vedci preto hovoria predovšetkým o možnosti odhaľovať skryté znalosti, nie o univerzálnom spôsobe identifikácie klamárov.

Menej žmurkania a dlhší pohľad na jedno miesto

Výskumníci zaznamenali aj ďalšie rozdiely. Keď sa dobrovoľníci snažili svoju voľbu zatajiť, žmurkali menej často. Zároveň sa ich oči menej často presúvali medzi jednotlivými bodmi a pohľad zostával dlhšie zafixovaný na jednom mieste. Tieto zmeny boli obzvlášť výrazné v situáciách, keď sa účastníci pozerali na človeka sediaceho oproti nim. Podľa vedcov by mohli súvisieť so snahou kontrolovať vlastné reakcie.

Človek, ktorý nechce niečo prezradiť, sa totiž môže pokúšať potlačiť prirodzené prejavy nervozity alebo rozpoznania významnej informácie. To by mohlo vysvetľovať, prečo niektorí účastníci pri zatajovaní informácií žmurkali menej a udržiavali pohľad dlhšie na jednom mieste. Výsledky tak zároveň spochybňujú zjednodušenú predstavu, podľa ktorej klamár nevyhnutne nervózne preskakuje očami.

Klamári potrebovali na odpoveď viac času

Zaujímavé výsledky priniesla aj druhá časť experimentu, v ktorej dobrovoľníci odpovedali na otázky. Keď mali klamať, odpovedali spravidla pomalšie než v prípadoch, keď hovorili pravdu.

Podľa výskumníkov môže byť jedným z vysvetlení vyššia mentálna náročnosť klamstva. Človek musí nielen spracovať položenú otázku, ale zároveň si pripraviť odpoveď, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Práve dlhší čas potrebný na odpoveď sa v tejto časti experimentu ukázal ako výraznejší ukazovateľ klamania než samotné pohyby očí.

Podobné výsledky priniesol aj ďalší výskum zverejnený 22. októbra 2026 v odbornom časopise Legal and Criminological Psychology. Vedci v ňom sledovali 57 dospelých účastníkov, ktorí mali odpovedať na otázky pod skutočnou alebo vymyslenou identitou. Aj v tomto prípade ľudia, ktorí klamali, potrebovali viac času na odpovede, najmä pri nečakaných otázkach.

Výskumníci zároveň využili modely strojového učenia, ktoré v experimentálnych podmienkach dosiahli pri rozlišovaní klamlivých a pravdivých odpovedí presnosť až 84 percent. Najsilnejším ukazovateľom však neboli pohyby očí, ale práve čas odpovede. Údaje o očiach priniesli iba obmedzené dodatočné zlepšenie.

Dokážeme teda spoľahlivo odhaliť klamára podľa očí?

Hoci výsledky nových štúdií prinášajú zaujímavé poznatky, odborníci upozorňujú, že ich nemožno považovať za spoľahlivý návod na odhaľovanie klamstiev v každodennom živote. Nemecký experiment mal pomerne malý počet účastníkov a jeho podmienky sa výrazne líšili od skutočných situácií.

Dobrovoľníci napríklad vedeli, že sa zúčastňujú experimentu. Za klamstvo im nehrozili žiadne následky a nemuseli sa obávať, že ich mentalista odhalí. V bežnom živote pritom môže byť motivácia klamať oveľa silnejšia a správanie človeka ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov.

Na ďalšie obmedzenie upozornila aj štúdia publikovaná v septembri 2026 v odbornom Journal of Eye Movement Research. Vedci v nej skúmali 75 účastníkov a zistili, že ľudia motivovaní zatajiť určité informácie dokázali vedomou kontrolou pohľadu oslabiť signály, podľa ktorých ich test rozpoznával. V príslušnom porovnaní tak úspešnosť rozlišovania klesla približne na úroveň náhody.

Výskumy preto naznačujú, že oči môžu poskytovať užitočné informácie o rozpoznávaní podnetov či mentálnej námahe, ale samotné žmurkanie, veľkosť zreničiek ani dĺžka pohľadu nie sú dôkazom, že človek klame.

ZDROJE: Phys.org, PLOS One, Legal and Criminological Psychology, Journal of Eye Movement Research

Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy