Ráno sa pozrie na mačku a potom jej oči vidí na ľuďoch. Vedci skúmajú výnimočný prípad

O nezvyčajnej poruche informoval portál Medical Xpress. Karl žije na severovýchode Spojených štátov a doma má sivú pruhovanú mačku menom Luna. Práve jej tvár býva často prvou, ktorú po rannom prebudení uvidí. Niektoré dni sa však po tomto bežnom stretnutí začne diať niečo zvláštne. Keď sa Karl neskôr pozrie na iných ľudí, ich tváre sa mu môžu javiť pozmenené. Vidí na nich črty, ktoré pozná zo svojej mačky. Môže ísť napríklad o mandľovitý tvar očných jamiek, rozšírené zreničky alebo pruhy. Tieto znaky pritom nevníma iba pri osobnom kontakte s ľuďmi, ale aj na tvárach zobrazených na internete.

Zaujímavé je, že tento jav funguje aj opačne. Ak Karl ráno najskôr uvidí ľudskú tvár a nie svoju mačku, môže počas zvyšku dňa vnímať podobný tvar očí a zreničiek aj na tvárach ďalších ľudí. Niektoré črty prvej tváre dokonca vidí aj na vlastnej mačke.

Prečítajte si tiež

Siamské dvojičky poletia na operáciu do Rijádu. Nemocnica uhradí všetky náklady

Všetko sa začalo po operácii mozgu

Nezvyčajné problémy s vnímaním sa u Karla začali pred dvoma rokmi, keď musel podstúpiť operáciu mozgu. Lekári mu odstránili časť pravého spánkového laloka pre arteriovenóznu malformáciu. Ide o abnormálne prepojenie ciev, ktoré môže bez liečby viesť ku krvácaniu do mozgu. Pravý spánkový lalok pritom zohráva dôležitú úlohu pri spracúvaní ľudských tvárí.

Karl trpí poruchou nazývanou palinopsia. Pri nej môže obraz, ktorý človek videl v minulosti, pretrvávať alebo sa opakovane objavovať pri ďalšom vizuálnom vnímaní. V jeho prípade palinopsia spôsobuje aj deformácie tvárí, ktoré odborníci označujú ako prosopometamorfopsia (PMO). Karlovi sa však nezjavujú celé cudzie tváre. Do aktuálne vnímaných tvárí sa mu prenášajú iba jednotlivé znaky.

Mozog môže do toho, čo vidíme, premietať spomienky

Prípad skúmal tím vedcov pod vedením profesora Brada Duchaina z Dartmouth College. Výsledky publikovali v odbornom časopise Cortex. Podľa Duchaina je Karlova skúsenosť mimoriadne zaujímavá, pretože ukazuje, aký výrazný vplyv môže mať pamäť na naše aktuálne vnímanie. „Tento prípad, keď Karl vidí črty svojej mačky na ľudských tvárach a naopak, ukazuje, že jednotlivé znaky sa môžu vyvolávať z pamäti a ovplyvňovať naše prebiehajúce vnímanie,“ vysvetlil vedec.

Prečítajte si tiež

Nebezpečná pleseň napáda ľudské mozgy. Vedci hlásia vysokú úmrtnosť, objavila sa aj v Európe

Podobný jav pritom odborníci zaznamenali už v minulosti. Duchaine si spomenul na štúdiu z roku 1986, ktorá opisovala ženu cestujúcu autobusom. Keď zbadala pudla sediaceho na kolenách jedného z cestujúcich, následne videla jeho tvár na všetkých ostatných pasažieroch. Žena deväť mesiacov predtým prekonala mozgovú príhodu. Medzi oboma prípadmi je však rozdiel. Zatiaľ čo žena v autobuse vnímala na ľuďoch celú podobu psej tváre, Karl vidí iba určité črty.

Vedci zapojili umelú inteligenciu

Výskumníci sa pokúsili aj názorne zachytiť, ako Karl skutočne vidí tváre ľudí. Profesor Duchaine najskôr pripravil jednoduchý náčrt deformovanej tváre. Ten následne spracoval pomocou modelu umelej inteligencie, aby vytvoril realistickejšiu podobu. Výsledné obrázky ukázal Karlovi, ktorý vedcom poskytoval spätnú väzbu. Spoločne ich postupne upravovali tak, aby čo najpresnejšie zodpovedali jeho skúsenostiam. Takto vznikli vizualizácie, ktoré sa stali súčasťou vedeckej práce.

Podľa Duchaina môže umelá inteligencia výrazne pomôcť pri skúmaní porúch zrakového vnímania. Odborníci totiž získajú lepšiu predstavu o tom, čo pacient skutočne vidí. „Ak viete, čo človek prežíva, môžete oveľa lepšie skúmať, s čím zápasí, a pokúsiť sa nájsť spôsoby, ako to dostať pod kontrolu,“ priblížil vedec. Takéto obrázky navyše môžu pomôcť samotným pacientom. Vďaka nim dokážu lekárom, rodine alebo priateľom jednoduchšie vysvetliť, ako sa im mení obraz okolitého sveta.

Prečítajte si tiež

Máte niekedy pocit, že za vami niekto stojí, hoci ste sami? Vedci odhalili zvláštnu súvislosť

Niektorým pacientom nesprávne pripisovali psychické problémy

Duchainovo laboratórium sa výskumu deformovaného vnímania tvárí venuje dlhodobo. Podľa vedca sa na jeho tím obrátilo už viac ako 250 ľudí, ktorí zažívajú podobné problémy. Niektorí z nich sa pritom stretli s nesprávnym posúdením svojich ťažkostí.

Odborníci im podľa Duchaina v minulosti tvrdili, že trpia psychiatrickým ochorením. V niektorých prípadoch im dokonca predpísali antipsychotiká, hoci ich problémy v skutočnosti súviseli so zrakovým vnímaním. Práve preto vedci považujú detailné skúmanie takýchto prípadov za dôležité.

Výskumný tím plánuje s Karlom spolupracovať aj v budúcnosti. Jeho nezvyčajná skúsenosť môže prispieť k lepšiemu pochopeniu toho, ako mozog spracúva ľudské tváre a akú úlohu pri tom zohrávajú naše spomienky.

ARCHÍV: Ako trénovať mozog (16.07.2017):