Máte niekedy pocit, že za vami niekto stojí, hoci ste sami? Vedci odhalili zvláštnu súvislosť

Imaginárni kamaráti bývajú súčasťou detských hier a fantázie. Hoci ich väčšina ľudí s pribúdajúcim vekom zanechá, vedci teraz upozornili na zaujímavú súvislosť medzi touto skúsenosťou a nezvyčajnými pocitmi v dospelosti. O výsledkoch výskumu, ktorý bol publikovaný v odbornom časopise Consciousness and Cognition, informoval portál ScienceAlert.

Vedci skúmali 185 dospelých

Výskumníci sa zamerali na 185 dospelých, ktorých získali prostredníctvom Ekonomickej univerzity v tureckom Izmire. Účastníci neuvádzali žiadne psychiatrické ani neurologické diagnózy. Z celkového počtu si 45 ľudí spomínalo, že mali v detstve imaginárneho kamaráta. Vedcov zaujímalo nielen to, ako si svojich neviditeľných spoločníkov pamätajú, ale aj to, kde sa podľa ich predstáv nachádzali.

Prečítajte si tiež

Na terapiu nie je nikdy neskoro. Vedci vyvracajú mýtus o starobe

Všetci účastníci následne vyplnili formulár, ktorý zisťoval, ako často počas predchádzajúceho mesiaca pociťovali prítomnosť niekoho ďalšieho bez toho, aby mali jasný zmyslový dôkaz, že sa v ich blízkosti skutočne nachádza iná osoba.

Ľudia s imaginárnymi kamarátmi mali vyššie skóre

Výsledky ukázali rozdiel medzi dvoma skupinami respondentov. Ľudia, ktorí si z detstva pamätali imaginárneho kamaráta, dosiahli priemerné skóre 25,51 bodu. Účastníci bez takejto skúsenosti mali priemer 20,07 bodu.

Formulár pritom používal stupnicu od 15 do 75 bodov, pričom vyššie hodnoty znamenali častejší výskyt pocitu cudzej prítomnosti. Výskumníci tak zistili, že dospelí, ktorí mali v detstve imaginárneho spoločníka, častejšie opisovali situácie, keď mali pocit, že je niekto nablízku, hoci na to nemali jednoznačný zmyslový dôkaz.

Prečítajte si tiež

Muži podľa novej štúdie reagujú na samotu alkoholom inak než ženy

Vedci skúmali aj to, kde si účastníci svojich detských kamarátov predstavovali

Zo 114 odhadov vzdialenosti ich 76 umiestňovalo imaginárneho spoločníka do vzdialenosti najviac 70 centimetrov od tela. Išlo teda približne o dve tretiny zaznamenaných odhadov. Imaginárni kamaráti sa podľa spomienok najčastejšie nachádzali pred dieťaťom alebo vedľa neho.

Výskumníci tento jav spojili s takzvaným peripersonálnym priestorom. Ide o bezprostredné okolie tela, ktoré človek využíva pri pohybe, dosahovaní na predmety či komunikácii s inými ľuďmi. Podľa vedcov by imaginárni kamaráti mohli súvisieť so spôsobom, akým mozog vytvára predstavu o vlastnom tele a priestore, ktorý ho obklopuje.

Pocit cudzej prítomnosti dokázali vyvolať aj roboty

Portál pripomenul aj staršie experimenty, ktoré naznačili, že pocit prítomnosti inej osoby môže súvisieť so spracovaním telesných signálov. Počas týchto pokusov účastníci pohybovali rukami, zatiaľ čo sa ich chrbta dotýkal robot. Keď výskumníci vytvorili krátke oneskorenie medzi pohybom rúk a dotykom, niektorí účastníci nadobudli pocit, že za nimi stojí ďalší človek.

Prečítajte si tiež

Samota a osamelosť nie je to isté: V čom spočívajú hlavné rozdiely?

Jedným z možných vysvetlení je, že mozog pri nesúlade medzi jednotlivými signálmi nesprávne vyhodnotí pocity vyvolané vlastným pohybom a pripíše ich niekomu inému. Nová štúdia naznačuje, že podobné mechanizmy vnímania tela a okolitého priestoru môžu zohrávať úlohu aj pri imaginárnych kamarátoch z detstva.

Prečo máme pocit, že niekto stojí za nami?

Vedci upozornili aj na rozdiel medzi tým, kde si ľudia predstavovali svojich detských kamarátov, a tým, kde v dospelosti pociťujú prítomnosť neviditeľnej osoby. Zatiaľ čo imaginárni kamaráti sa podľa spomienok najčastejšie nachádzali pred telom alebo vedľa neho, predchádzajúce výskumy ukazujú, že dospelí často opisujú pocit cudzej prítomnosti za sebou alebo po svojom boku.

Jedným z možných vysvetlení je, že detskí imaginárni kamaráti zaujímajú priestor vhodný na rozhovor a spoločnú hru. Pocit, že niekto stojí za chrbtom, by naopak mohol súvisieť s nejasnými telesnými vnemami, ktorých pôvod človek nedokáže okamžite overiť zrakom. Autori však zdôrazňujú, že ide iba o hypotézy, ktoré samotný formulárový výskum priamo neoveroval.

Prečítajte si tiež

Osamelosť vám môže skutočne "zlomiť srdce". Neuveríte, ktorá generácia ňou najviac trpí

Výskum nedokazuje príčinnú súvislosť

Hoci výsledky naznačujú prepojenie medzi imaginárnymi kamarátmi v detstve a pocitom cudzej prítomnosti v dospelosti, vedci upozorňujú na viacero obmedzení. Výskum vychádzal zo spomienok dospelých na ich detstvo. Keďže výskumníci nesledovali účastníkov od detských rokov, nedokážu potvrdiť, že imaginárni kamaráti spôsobujú neskoršie nezvyčajné zážitky.

Väčšinu respondentov tvorili ženy a všetci účastníci pochádzali z prostredia jednej univerzity. Výsledky týkajúce sa priestorového umiestnenia imaginárnych kamarátov navyše záviseli aj od zvoleného spôsobu analýzy. Účastníci zároveň vedeli, že výskum sa týka imaginárnych spoločníkov, čo mohlo ovplyvniť ich odpovede a zvýrazniť pozorovanú súvislosť.

Autori štúdie zdôrazňujú, že ich výsledky neposkytujú dôkazy o existencii duchov či nadprirodzených javov. Ponúkajú však nový pohľad na to, ako mozog vytvára pocit, že človek zdieľa priestor s niekým ďalším. Ďalší výskum by sa podľa vedcov mal zamerať na dlhodobé sledovanie detí až do dospelosti. To by mohlo pomôcť objasniť, či určité sklony spojené s imaginárnymi kamarátmi pretrvávajú aj v neskoršom veku a ako sa postupne menia.

ARCHÍV: Ľudia vymieňajú vzťahy za umelú inteligenciu (23.05.2025):