Tajomstvo „upírky“ z Poľska: Vedci skúmajú záhadný hrob mladej ženy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
POĽSKO / Archeológovia už niekoľko rokov skúmajú pozostatky mladej ženy, ktorú našli v neoznačenom hrobe na severe Poľska. Zosnulá dostala prezývku Zosia a spôsob jej pochovania naznačuje, že ľudia z jej okolia sa obávali, že po smrti opäť vstane. V hrobe našli kosák položený pri krku a zámok pripevnený k palcu na nohe. Nové genetické a chemické analýzy teraz prinášajú ďalšie informácie o jej pôvode, spoločenskom postavení aj možnom osude.
Posun v archeologickom výskume vo Vrábloch
Ako priblížil portál CNN, pozostatky ženy objavili archeológovia v roku 2022 neďaleko obce Pień v severnom Poľsku. Hrob sa nachádzal mimo bežného pohrebiska a okamžite vzbudil pozornosť najmä pre nezvyčajný spôsob uloženia tela.
Vedci sa k prípadu opäť vrátili v rozsiahlejšom výskume. Ich cieľom bolo zistiť, kto Zosia bola, odkiaľ pochádzala, ako žila a predovšetkým prečo s jej telom po smrti zaobchádzali tak, akoby mohlo predstavovať nebezpečenstvo pre živých. Výsledky výskumu publikovali v odbornom časopise Journal of Archaeological Science: Reports.
Dve ochrany v hrobe
Za najvýraznejší prvok pochovania považujú odborníci kombináciu dvoch opatrení. Na jednej strane bol k nohe zosnulej pripevnený kovový zámok, na druhej strane ležal kosák naprieč oblasťou krku.
Podľa archeológov mohol kosák zabrániť tomu, aby sa žena po prípadnom „zobudení“ dokázala zdvihnúť. Jeho ostrie smerovalo tak, že by pri pohybe tela mohlo spôsobiť oddelenie hlavy. Zámok bol pôvodne upevnený k veľkému prstu na nohe. Keď však odborníci hrob preskúmali, mechanizmus už nebol uzamknutý.
Pohrebisko pre ľudí na okraji spoločnosti?
Výskum lokality pri Pień sa začal už v roku 2005. Počas doterajších vykopávok tam archeológovia identifikovali 101 hrobov pochádzajúcich zo 17. storočia.
Nie všetky však vyzerali ako štandardné pochovania. V desiatkach prípadov odborníci zaznamenali neobvyklé polohy tiel alebo predmety, ktoré mali zrejme zabrániť zosnulým v pohybe.
V jednom hrobe sa nachádzalo dieťa uložené tvárou smerom k zemi. Ďalšie telo bolo umiestnené v polohe pripomínajúcej ukrižovanie. Pri niektorých kostrách boli okolo hlavy uložené kamene a inde sa objavili práve kosáky či zámky.
Samotné pohrebisko sa nachádzalo mimo obce, na svahu pri križovatke a zároveň ďaleko od kostola či kaplnky. Vedci preto pripúšťajú, že mohlo ísť o miesto určené pre ľudí, ktorých komunita považovala za problematických alebo nebezpečných aj po ich smrti.
Takéto pochovávanie mohlo súvisieť napríklad so samovraždami, ľuďmi stojacimi mimo miestnej komunity, tulákmi či osobami, ktoré zomreli za mimoriadnych okolností.
Bola Zosia cudzinka?
Jednou z otázok, ktoré si výskumníci položili, bol pôvod mladej ženy. Pomôcť im mali analýzy DNA a izotopov chemických prvkov zachovaných v jej pozostatkoch.
Výsledky naznačujú, že Zosia pravdepodobne prežila detstvo v širšom regióne. Chemické zloženie jej zubov totiž zodpovedá strave a vode pochádzajúcim z miestnych zdrojov.
Vedci však upozorňujú, že podobné hodnoty sa mohli objaviť aj u ľudí, ktorí vyrastali v iných častiach strednej Európy. Z izotopov preto nemožno s absolútnou istotou určiť konkrétne miesto jej pôvodu.
Genetická analýza navyše priniesla iba čiastočnú odpoveď. Vedci skúmali mitochondriálnu DNA, ktorá sa dedí po materskej línii. Tá naznačila možné väzby na populácie so škandinávskym pôvodom. Neznamená to však, že Zosia pochádzala zo Škandinávie. Rovnaký genetický znak sa podľa odborníkov vyskytuje na viacerých miestach Európy.
Luxusné oblečenie naznačuje bohaté zázemie
Oveľa presvedčivejšie sú podľa výskumníkov dôkazy o spoločenskom postavení mladej ženy. V blízkosti jej lebky sa našli zvyšky hodvábnej látky, ktorá mohla byť súčasťou pokrývky hlavy. Materiál obsahoval kovové vlákna vyrobené z čistého zlata a striebra.
Podľa autorov štúdie boli totiž približne v rovnakom období pochovaní v Krakove aj poľský kráľ Žigmund III. Vasa a jeho manželka Konštancia Habsburská. Ani textílie z ich pohrebného odevu pritom podľa porovnania neobsahovali jediné vlákno z čistého zlata. Vedci preto usudzujú, že Zosia pravdepodobne nepochádzala z chudobných pomerov. Naopak, jej oblečenie môže naznačovať príslušnosť k majetnej rodine.
Prečo sa jej ľudia báli?
Výskumníci predpokladajú, že obavy zo Zosie mohli súvisieť so širším strachom zo smrti a nadprirodzených javov, ktorý bol v 17. storočí v regióne rozšírený. Podobné neštandardné hroby sa v Poľsku a ďalších častiach Európy objavovali pomerne často. Označenie „upírsky hrob“ však vzniklo až neskôr a historicky nie je úplne presné.
Historik Martyn Rady z University College London, ktorý sa na výskume nezúčastnil, považuje Zosiin hrob za typický príklad takzvaného deviantného pochovania.
Podľa jeho interpretácie sa ľudia mohli obávať, že sa žena po smrti vráti medzi živých. Preto použili viacero spôsobov, ako tomu zabrániť. V iných oblastiach strednej Európy sa na podobné účely používalo napríklad prepichnutie tela, oddelenie hlavy, tŕnie položené na mŕtvole alebo spálenie pozostatkov.
Záhada pokračuje
Napriek moderným technológiám zostáva okolo Zosie množstvo otáznikov. Vedci zatiaľ nevedia presne povedať, čo spôsobilo jej smrť ani prečo ju ľudia, ktorí ju pochovali, považovali za potenciálne nebezpečnú.
Výskum však pokračuje. Tím výskumníkov plánuje podrobnejšie analyzovať aj ďalšie hroby z lokality pri Pień. Práve porovnanie jednotlivých pochovaní by mohlo ukázať, či Zosia predstavovala výnimočný prípad, alebo bola súčasťou širšej tradície, v ktorej sa miestni obyvatelia snažili zabrániť návratu mŕtvych.