Archeológovia odhalili tajomstvá sídliska spred 4000 rokov v lokalite Fidvári
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VRÁBLE / Už pred 4000 rokmi existovali na našom území rôzne sociálne vrstvy obyvateľov. Naznačuje to unikátny výskum lokality Fidvár pri Vrábľoch, ktorá patrí k národným kultúrnym pamiatkam. Ide o praveké sídlisko, ktoré bolo väčšie ako známe Mykény. Vzorky získané jedinečnou metódou spred dvoch rokov už prinášajú prvé výsledky.
Výskum trvá desiatky rokov
Unikátna lokalita Fidvár je predmetom výskumu už desiatky rokov. Práve na tomto mieste objavili najväčšie sídlisko zo staršej doby bronzovej. V jednom momente tu spolu žilo aj tisíc obyvateľov.
"To má vlastne mestský charakter. Už tým je to unikátne, " hovorí Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV.
Unikátna metóda
Pred dvoma rokmi archeológovia zo Slovenska a Nemecka na mieste robili výskum novou unikátnou metódou. Odoberali vzorky z vrstiev zeme v miestach, kde stáli domy. Teraz ich už mesiace skúmajú v nemeckých laboratóriách.
"Na jednom z prvých otvorených sídlisk na svete vlastne istým spôsobom otestovali túto metódu, " pokračuje Jozef Bátora.
"Na základe toho budeme vedieť zistiť, či tu žili rodiny, príbuzní, ale aj to, odkiaľ sem prišli, " vyjadruje sa Knut Rassman z Nemeckého archeologického ústavu.
Prevratné zistenia
Pred mnohými rokmi tu našli kosti dieťaťa s matkou, hoci neboli pochované v jednom hrobe a zomreli v inom čase. Z pozostatkov vedeli zistiť iba to, že to bola mama s dcérou. Jedinečná metóda teraz priniesla archeológom prevratné zistenie.
"Boli pochované na pohrebisku a nejakých 300 metrov odtiaľ je to sídlisko a vieme konkrétny dom, v ktorom bývali. Ja už hovorím s takým úsmevom, že už len číslo domu treba zistiť spred 4000 rokov, " s úsmevom dodáva Jozef Bátora.
V zemi zostalo DNA
Zistili to aj vďaka tomu, že v miestach, kde na pravekom sídlisku stáli obydlia, zostala v zemi aj po tisíckach rokov DNA vtedajších obyvateľov.
"Tam, kde ľudia žili, jednoducho aj niektoré potreby ľudské sa vykonávali, tam sa to vlastne všetko v tej zemi akoby ukladalo. Samozrejme, vrátane vlasov, nechty a podobne, " dopĺňa Jozef Bátora.
Spálené obilie a rozdiely v stravovaní
Počas nakrúcania, ešte v čase výskumu sme videli v niektorých častiach aj spálené obilie. To naznačuje, že v hlavnej časti žili bohatí a v druhej zas chudobní.
"Máme náznaky a uvidíme, či to potvrdí aj ďalší výskum, že sú tam rozdiely trebárs aj v tom stravovaní, " ukončuje Jozef Bátora.