Na terapiu nie je nikdy neskoro. Vedci vyvracajú mýtus o starobe
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
LONDÝN / Psychoterapia nie je určená len mladým ľuďom. Aj v staršom veku môže pomôcť zvládať úzkosť, depresiu, osamelosť či náročné životné zmeny. Napriek tomu ju seniori využívajú podstatne menej než mladšie vekové skupiny. Odborníci upozorňujú, že prekážkou bývajú financie, predsudky o starnutí aj presvedčenie, že psychické ťažkosti sú v starobe prirodzené a netreba ich liečiť.
Archívna reportáž: Dobrovoľné terapie (12.6.2025)
Sedemdesiatročný Maurizio vyhľadal terapiu, aby lepšie porozumel bolestiam, ktoré ho sprevádzali od detstva. Od siedmich rokov trpel migrénami a napriek konzultáciám s rôznymi lekármi stále hľadal vysvetlenie svojich ťažkostí. Postupne však zistil, že terapia preňho nemusí byť užitočná iba vtedy, ak nájde jedinú príčinu bolesti. Pomohla mu aj lepšie porozumieť vlastnému životu. „Samotný proces sa stal niečím zmysluplným, priestorom na sebapoznanie, ktorý mi pomohol jasnejšie porozumieť vlastnému životu,“ opísal Maurizio. Podobnú skúsenosť má aj 73-ročný Antonio, ktorý sa spolu so svojou 68-ročnou manželkou Gigliolou rozhodol vyhľadať terapiu v snahe zachrániť vzťah poznačený rokmi sklamaní a nevypovedaných napätí. „Po určitom čase som sa cítil ľahšie a otvorenejšie,“ povedal Antonio. Jeho manželka dodala, že im pomohlo hovoriť o veciach, ktoré predtým nedokázali vysloviť.
Seniori vyhľadávajú terapiu menej často
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie žije približne 14 percent ľudí starších ako 70 rokov s duševnou poruchou, najčastejšie s úzkosťou alebo depresiou. Na ľudí v tejto vekovej skupine zároveň pripadá približne 17 percent všetkých úmrtí samovraždou. Napriek tomu psychologickú terapiu využíva len malá časť starších ľudí. Štúdia z roku 2024 zistila, že v Spojených štátoch ju absolvovali približne štyri percentá ľudí vo veku 65 rokov a viac. V skupine dospelých od 18 do 24 rokov to bolo 12 percent a medzi ľuďmi vo veku 35 až 64 rokov osem percent. Podľa profesora klinickej psychológie Pima Cuijpersa z Vrije Universiteit Amsterdam neexistujú dôkazy, že by psychoterapia s pribúdajúcim vekom strácala účinnosť. „Terapie fungujú počas celého dospelého života,“ uviedol odborník. Cuijpers sa podieľal aj na prehľade výskumov zameraných na psychoterapiu depresie v rôznych vekových skupinách. Výsledky podľa neho nenaznačili, že by liečba fungovala horšie ani u ľudí starších ako 75 rokov.
Terapia môže pomôcť aj s osamelosťou
Starší ľudia často čelia problémom, ktoré sa spájajú s pribúdajúcim vekom. Môže ísť o stratu blízkych, chronické ochorenia, sociálnu izoláciu alebo zmenu životného režimu po odchode do dôchodku. Psychoterapia im môže pomôcť lepšie sa s týmito zmenami vyrovnať, zlepšiť celkovú pohodu, obnoviť motiváciu a opätovne sa zapojiť do spoločenského života. Podľa prehľadu výskumov z roku 2025 môžu byť pre starších ľudí obzvlášť prínosné skupinové terapeutické programy. Umožňujú im stretávať sa s ľuďmi, ktorí riešia podobné problémy, zdieľať skúsenosti a cítiť sa menej osamelo. Zaujímavé sú aj údaje o dokončovaní liečby. Miera dokončenia terapeutických programov môže u starších účastníkov dosahovať až 54 percent a v niektorých prípadoch prevyšuje výsledky mladších skupín.
Prekážkou sú peniaze aj predsudky
Jedným z dôvodov, prečo seniori vyhľadávajú psychologickú pomoc menej často, môžu byť finančné obmedzenia. Niektoré zdravotné poistenia terapiu nepokrývajú a samostatne si ju nemôžu dovoliť všetci. Problémom môže byť aj samotný zdravotnícky systém. Niektoré výskumy naznačujú, že starším pacientom sa psychologická liečba odporúča menej často, hoci vykazujú príznaky úzkosti alebo depresie. Ich psychické ťažkosti sa niekedy považujú za prirodzenú súčasť starnutia alebo telesného úpadku, a nie za problém, ktorý si zaslúži odbornú pomoc. Psychologička a výskumníčka Rossana De Beniová z Univerzity v Padove upozorňuje, že podobné predsudky pretrvávajú aj v spoločnosti. Pripomína, že človeka v staršom veku treba vnímať ako komplexnú osobnosť, nielen cez jeho vek.
Zmena je možná aj v pokročilom veku
Predstava, že terapia už v starobe nemá význam, vychádza aj zo starších psychologických názorov. Zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud v roku 1905 tvrdil, že po dosiahnutí určitého veku môže byť psychická liečba menej účinná pre nižšiu pružnosť duševných procesov. Podľa De Beniovej však súčasné výskumy takýto záver nepodporujú. „Starnutie je až do úplného konca života obdobím, ktoré sa vyznačuje zmenami,“ uviedla odborníčka. Ľudia sa podľa nej môžu naďalej rozvíjať, učiť a meniť počas celého života. Psychoterapia preto nemusí byť len spôsobom liečby duševných ťažkostí. Pre starších ľudí môže predstavovať aj príležitosť lepšie porozumieť sebe, zlepšiť vzťahy s blízkymi a nájsť nové možnosti v období životných zmien.