Skoro jasno
1°
Bratislava
Bohumír
8.11.2026
Z mora roky vyplavovalo mŕtve žraloky bez pečene. Vedci konečne odhalili vraždiacich bratov
Zdielať na

Z mora roky vyplavovalo mŕtve žraloky bez pečene. Vedci konečne odhalili vraždiacich bratov

JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA / Na pobreží Južnej Afriky sa začali objavovať mŕtve telá jedných z najobávanejších morských predátorov. Veľké biele žraloky mali roztrhané bruchá a chýbal im jeden konkrétny orgán - pečeň. Vedci spočiatku nechápali, čo dokáže takto zabiť obrovského žraloka. Pátranie ich napokon priviedlo k dvojici kosatiek, ktoré si osvojili mimoriadne účinný spôsob lovu. Ich útoky dnes menia život v oceánoch.

485372018_1039091154919394_2836785133090874582_n

Mŕtve žraloky mali spoločný jeden detail

Všetko sa začalo 3. mája 2017, keď more vyplavilo na pobrežie juhoafrickej rybárskej dediny Gansbaai telo veľkého bieleho žraloka. Išlo o samicu vážiacu približne 1 100 kilogramov. Vedcov zaskočilo, že mala na spodnej strane tela rozsiahlu ranu a chýbala jej pečeň s hmotnosťou približne 90 kilogramov.

Morská biologička Alison Towner z Rhodesovej univerzity, ktorá viedla pitvu, nedokázala spočiatku určiť, čo mohlo takéto zranenia spôsobiť. V nasledujúcich mesiacoch more vyplavilo ďalších päť mŕtvych veľkých bielych žralokov. Všetky telá vykazovali podobné poškodenia - roztrhnuté bruchá a odstránené pečene.

Towner, ktorá dovtedy skúmala stovky žralokov, sa s ničím podobným nestretla. Ako uviedla pre BBC, opakované nálezy naznačovali, že v oceáne sa odohráva niečo nezvyčajné.

Dvojica kosatiek dostala prezývky podľa plutiev

Podozrenie vedcov postupne padlo na dvoch samcov kosatiek, ktoré sa pri pobreží Kapského Mesta objavovali od roku 2015. Dostali prezývky Port a Starboard, teda ľavobok a pravobok. Dôvodom boli ich výrazné chrbtové plutvy, z ktorých jedna bola ohnutá doľava a druhá doprava. Vedci predpokladajú, že ide o bratov.

Dvojicu spájali aj s nálezmi mŕtvych žralokov sedemžiabrových, ktorým takisto chýbali pečene. V tom čase však ešte nemali priamy dôkaz, že za útokmi stoja práve kosatky.

Situácia sa zmenila v máji 2022. Pilot dronu pri meste Mossel Bay zachytil tri kosatky, ktoré zaútočili na približne trojmetrového veľkého bieleho žraloka. Jedna z nich vytlačila žraloka k hladine a prevrátila ho na bok. Následne ho uhryzla v oblasti prsných plutiev a stiahla pod vodu. Zábery poskytli vedcom priamy dôkaz, že kosatky dokážu cielene loviť aj veľké biele žraloky.

Prečo im vytrhávajú práve pečeň?

Dôvodom je mimoriadna výživová hodnota tohto orgánu. Pečeň veľkého bieleho žraloka môže predstavovať až 28 percent jeho telesnej hmotnosti. Približne 90 percent jej objemu tvoria energeticky bohaté tuky. Žraloky využívajú pečeň ako zásobáreň energie počas dlhých migrácií a pomáha im aj pri udržiavaní vztlaku. Pre kosatky preto predstavuje mimoriadne hodnotnú potravu. Namiesto konzumácie celého tela sa môžu zamerať iba na najvýživnejšiu časť.

Podobné správanie vedci pozorovali aj pri inej koristi. Kosatky v Austrálii napríklad cielene konzumujú vybrané časti tiel veľrýb či tučniakov.

​

Žraloka dokážu ochromiť jednoduchým trikom

Kosatky pri love využívajú aj pozoruhodnú slabinu žralokov. Keď žraloka prevrátia na chrbát, môže sa dostať do stavu nazývaného tonická nehybnosť. Ide o dočasné ochromenie, pri ktorom prestáva aktívne reagovať. Práve túto taktiku zachytili vedci v Kalifornskom zálive v Mexiku. Skupina piatich kosatiek tam vytlačila mladého veľkého bieleho žraloka k hladine, obrátila ho na chrbát a následne ho stiahla pod vodu. Keď sa opäť vynorila, kosatky už mali jeho pečeň.

Morský biológ Erick Higuera vysvetlil, že takto dokážu nebezpečnú korisť znehybniť a znížiť riziko vlastného zranenia. Podľa neho ide o naučenú loveckú stratégiu, ktorú si kosatky odovzdávajú medzi generáciami.

Jedna kosatka zabila žraloka za menej ako dve minúty

Kosatky sú známe spoločným lovom, no výskumníci zaznamenali aj útok, pri ktorom si jedna poradila úplne sama. Dňa 18. júna 2023 bola kosatka Starboard zachytená pri love mladého veľkého bieleho žraloka dlhého približne 2,5 metra. Útok trval menej ako dve minúty. Kosatka žraloka usmrtila a získala jeho pečeň bez pomoci ďalšieho jedinca. Turisti na lodi dokonca pozorovali, ako sa vynorila s pečeňou v ústach.

Nasledujúci deň more vyplavilo neďaleko ďalšie telo žraloka, tentoraz dlhého približne 3,5 metra. Aj tomu chýbala pečeň. Vedci preto predpokladajú, že Starboard mohol v krátkom čase usmrtiť najmenej dva veľké biele žraloky.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Kelsey Williamson (@kelseywilliamson)

Najobávanejšie žraloky začali z oblasti miznúť

Útoky kosatiek nemajú vplyv iba na jednotlivé žraloky. Vedci si všimli, že veľké biele žraloky začali opúšťať oblasti, v ktorých sa predtým pravidelne zdržiavali. Výrazná zmena nastala napríklad pri ostrove Dyer Island, ktorý bol kedysi jedným z najznámejších miest na pozorovanie veľkých bielych žralokov. Po príchode kosatiek však žraloky z oblasti náhle zmizli.

​

Podobný jav zaznamenali aj pri kalifornských Farallonských ostrovoch. Údaje z elektronických značiek ukázali, že veľké biele žraloky začali oblasť opúšťať už niekoľko minút po príchode kosatiek. Vrátili sa až v nasledujúcej sezóne.

Vedci upozorňujú, že tieto zmeny môžu zasiahnuť celý potravový reťazec. Keď veľké biele žraloky opustia svoje pôvodné loviská, mení sa početnosť ich koristi aj správanie ďalších predátorov.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa ORCAS MEXICO (@orcasmexico)

Kosatky menia rovnováhu v oceánoch

Veľké biele žraloky sa dlhé roky považovali za jedných z najmocnejších predátorov oceánu. Kosatky však majú niekoľko zásadných výhod. Na rozdiel od prevažne samotárskych žralokov žijú v organizovaných rodinných skupinách, dokážu spolupracovať a pri love využívajú naučené stratégie. Vedci zároveň upozorňujú, že úbytok veľkých bielych žralokov nemožno pripisovať iba kosatkám.

Populácie ohrozuje aj rybolov, znečistenie, nedostatok potravy a nízka genetická rozmanitosť. Útoky kosatiek však môžu situáciu ešte zhoršovať. Výskumníci zatiaľ nevedia, či ide o úplne nový spôsob lovu, alebo ho vďaka dronom a podvodným kamerám iba častejšie pozorujeme.

Isté však je, že tieto stretnutia odhaľujú mimoriadnu inteligenciu kosatiek a ich schopnosť prispôsobiť sa dostupnej koristi. Zároveň ukazujú, že aj predátor, ktorého sa obávajú takmer všetky ostatné morské živočíchy, sa môže sám stať korisťou.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy