Grónsko chcelo zabiť tisíc žralokov, ktoré sa môžu dožiť 400 rokov. Plán vyvolal odpor vedcov

Žralok grónsky (Somniosus microcephalus) je mimoriadnym obyvateľom chladných vôd Arktídy a severného Atlantiku. Vedci odhadujú, že môže žiť približne 400 rokov, hoci presné určovanie veku týchto živočíchov je spojené so značnou neistotou. Práve tento extrémne pomaly rastúci druh sa ocitol v centre sporu na západnom pobreží Grónska.

Za srdce žraloka mali dostať 300 korún

Miestne zastupiteľstvo v samospráve Avannaata, pod ktorú patrí aj významné rybárske mesto Ilulissat, schválilo vo februári plán na usmrtenie 1 000 žralokov grónskych. Rybári mali za srdce každého uloveného žraloka dostať 300 dánskych korún, približne 40 eur. Peniaze mali pochádzať z rozpočtu určeného na kontrolu škodcov. Plán sa však napokon nerealizoval.

Grónska vláda spochybnila jeho právny základ a samospráva od neho ustúpila. Podľa People však možnosť podobného zásahu v budúcnosti nebola definitívne vylúčená.

Prečítajte si tiež

Žralok plával priamo medzi domami: Búrka zaplavila ulice New Jersey

​

Rybári: Ničia nám výstroj a berú úlovky

Za kontroverzným návrhom stojí vážny problém miestnych rybárov. Žraloky sa dostávajú k loviskám halibutov a tresiek, zachytávajú sa do rybárskeho náčinia a dokážu poškodiť drahé šnúry aj háčiky. Rybár Henrik Jensen z Ilulissatu tvrdí, že len tento rok prišiel približne o 6 000 háčikov. Škody spôsobené žralokmi ho podľa jeho slov môžu počas jediného dňa vyjsť až na 30-tisíc dánskych korún, teda zhruba 4-tisíc eur.

Starosta Avannaaty Lars Erik Gabrielsen argumentuje, že samospráva musí chrániť príjmy rybárov a úlovky, od ktorých sú miestne komunity závislé celé generácie. Píše The Guardian.

Problém je, že tieto žraloky žijú neuveriteľne dlho

Práve biológia žraloka grónskeho robí plán na jeho masové zabíjanie mimoriadne kontroverzným. Odhady naznačujú, že tieto žraloky môžu dosahovať pohlavnú dospelosť až približne vo veku 150 rokov. Jedna zo štúdií odhadla vek najväčšieho skúmaného jedinca na 392 rokov, pričom interval neistoty bol veľmi široký. Inými slovami, žralok plávajúci dnes v arktických vodách sa mohol narodiť ešte v 17. storočí.

Ich populácia sa preto po výraznom úbytku obnovuje mimoriadne pomaly. Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) druh klasifikuje ako zraniteľný. Morský biológ Nick Dulvy zo Simon Fraser University ich označil z biologického hľadiska za jeden z druhov oceánu najcitlivejších na nadmerný lov.

Prečítajte si tiež

Týchto 9 faktov o žralokoch vás prekvapí. Vedci odhalili ich neuveriteľné tajomstvá

​

Zabitie tisícky žralokov podľa vedcov nemusí nič vyriešiť

Ochranári spochybňujú aj samotný praktický efekt plánovaného zásahu. Napriek tomu, že žralok grónsky patrí medzi najpomalšie plávajúce žraloky, dokáže sa počas roka presunúť na vzdialenosť viac ako 2 000 kilometrov. Ak by rybári žraloky z určitej oblasti odstránili, podľa ochranárskej organizácie Oceans North Kalaallit Nunaat by ich mohli jednoducho nahradiť ďalšie jedince.

Vzniknúť by dokonca mohol opačný efekt. Ak by telá zabitých žralokov zostávali v mori, mohli by prilákať ďalšie žraloky k rybárskym oblastiam. Výskumník žralokov grónskych Julius Nielsen preto varoval, že zavedenie systému odmien v takomto rozsahu predstavuje riskantný krok.

Ochranári vidia problém inde

Podľa kritikov sa žralok stal ľahko viditeľným vinníkom širších problémov grónskeho rybolovu. Rybársky sektor podľa nich zápasí s veľkým počtom lodí, obmedzenými kvótami, rastúcimi nákladmi a ďalšími ekonomickými problémami. Zabíjanie žralokov preto podľa ochranárov nemusí vyriešiť príčinu problémov miestnych rybárov. Medzi navrhované alternatívy patrí odškodňovanie rybárov za zničenú výstroj, testovanie akustických odpudzovačov žralokov, používanie vhodnejšieho rybárskeho vybavenia či dôslednejšie zaznamenávanie vedľajších úlovkov.

Spor tak pokračuje: na jednej strane stoja rybári, ktorým žraloky spôsobujú reálne finančné škody, na druhej vedci a ochranári upozorňujúci, že zásah proti druhu, ktorý potrebuje približne jeden a pol storočia len na dosiahnutie pohlavnej dospelosti, môže mať následky na celé generácie.