Týchto 9 faktov o žralokoch vás prekvapí. Vedci odhalili ich neuveriteľné tajomstvá
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Záchrana žraloka
SVET / Žraloky patria medzi najstarších obyvateľov našej planéty. V oceánoch sa objavili dávno pred dinosaurami a počas stoviek miliónov rokov evolúcie si vyvinuli schopnosti, ktoré vedcov neprestávajú udivovať.
Ako priblížil portál BBC, mnohí vnímajú žraloky len ako nebezpečných predátorov, realita je oveľa zaujímavejšia. Ako upozornili vedci, niektoré druhy sú prekvapivo inteligentné, vytvárajú priateľstvá a dokonca reagujú na hudbu. Prinášame vám deväť zaujímavostí, ktoré menia pohľad na tieto výnimočné morské živočíchy:
1. Prežili katastrofy, ktoré vyhubili väčšinu života na Zemi
Žraloky patria medzi najodolnejšie tvory na planéte. Ich predkovia prežili všetkých päť veľkých masových vymieraní, ktoré Zem v minulosti postihli. Najničivejšie z nich, takzvané permsko-triasové vymieranie, zlikvidovalo približne 90 percent morských organizmov. Napriek tomu sa žraloky dokázali prispôsobiť a prežiť. Dnes obývajú takmer všetky svetové oceány.
2. Dokážu sa učiť a ovládajú matematiku
Predstava, že žralok koná iba na základe inštinktov, už dávno neplatí. Výskumy ukazujú, že tieto ryby sa dokážu učiť, zapamätať si informácie a rozlišovať medzi zvukmi či rôznymi tvarmi.
Vedci dokonca zistili, že zvládajú jednoduché matematické úlohy. Bez problémov rozpoznajú rozdiel medzi počtom troch a piatich predmetov alebo medzi štyrmi a siedmimi. Ak sú však rozdiely príliš malé, napríklad medzi štyrmi a piatimi objektmi, úspešnosť ich rozhodovania výrazne klesá.
3. Niektoré druhy obľubujú džezovú hudbu
Austrálske žraloky portjacksonské sa stali súčasťou nezvyčajného experimentu. Vedci ich naučili, že pri určitom hudobnom štýle dostanú potravu na konkrétnom mieste v nádrži.
Výsledky boli prekvapivé. Keď zneli džezové skladby, žraloky bez váhania zamierili na správne miesto. Pri klasickej hudbe sa im však rovnakú súvislosť nepodarilo vytvoriť.
4. Mláďatá môžu mať pupok rovnako ako ľudia
Nie všetky žraloky kladú vajcia. Mnohé druhy, napríklad žralok býčí alebo kladivohlavý, rodia živé mláďatá, ktoré sa počas vývoja vyživujú prostredníctvom pupočnej šnúry.
Po narodení im preto zostáva malá jazva – pupok, ktorý po určitom čase zmizne. Existujú aj druhy, pri ktorých sa vajíčka liahnu ešte v tele matky a mláďatá prichádzajú na svet živé.
5. Súrodenci sa pred narodením požierajú
Žralok piesočný patrí medzi najextrémnejšie príklady prírodného výberu. Samica má dve maternice a v každej sa môže vyvíjať niekoľko embryí.
Lenže na svet sa väčšinou dostane iba jedno mláďa z každej maternice. Silnejšie embryá totiž požierajú svojich súrodencov ešte pred narodením. Tento jav vedci označujú ako vnútromaternicový kanibalizmus. Preživšie mláďatá následne pokračujú v raste vďaka neoplodneným vajíčkam, ktoré matka naďalej produkuje.
6. Vytvárajú priateľstvá
Žraloky nie sú vždy osamelí lovci. Niektoré druhy si vytvárajú stabilné sociálne skupiny a opakovane vyhľadávajú rovnakých partnerov.
Žraloky útesové dokážu tráviť čas s rovnakými jedincami aj niekoľko rokov. Mladé citrónové žraloky sa od svojich rovesníkov učia nové zručnosti, napríklad efektívnejšie hľadať potravu alebo sa vyhýbať nebezpečenstvu. Vedci dokonca zaznamenali dvojicu veľkých bielych žralokov, ktoré spoločne preplávali približne 6 000 kilometrov bez toho, aby sa od seba oddelili.
7. Ich kožu pokrývajú tisíce drobných zubov
Na rozdiel od väčšiny rýb nemajú žraloky klasické šupiny. Povrch ich tela tvorí množstvo mikroskopických zúbkov nazývaných dentikuly.
Práve tie znižujú odpor vody a umožňujú žralokom plávať rýchlejšie a úspornejšie. Na dotyk je ich koža veľmi drsná a pripomína hrubý brúsny papier. V minulosti sa dokonca využívala pri opracovaní dreva alebo na leštenie vzácnych hudobných nástrojov.
8. Dokážu zachytiť tlkot srdca svojej koristi
Žraloky disponujú mimoriadne vyspelými zmyslami. Okrem zraku, čuchu, sluchu, hmatu a chuti využívajú aj špeciálne receptory, ktoré im umožňujú vnímať pohyb vody, zmeny tlaku, elektrické impulzy či magnetické pole Zeme.
Pomocou orgánov dokážu zaznamenať slabé elektrické signály, ktoré vznikajú pri sťahovaní svalov iných živočíchov. Vďaka tomu sú schopné lokalizovať ukrytú korisť aj v úplnej tme alebo pod vrstvou piesku.
9. Sú staršie než Saturnove prstence
Prvé známe pozostatky predkov dnešných žralokov pochádzajú spred približne 450 miliónov rokov. To znamená, že existovali dávno pred vznikom prvých stromov, dinosaurov či dokonca Saturnových prstencov.
Moderné druhy žralokov sa začali objavovať približne pred 195 miliónmi rokov a dnes ich vedci poznajú okolo 500.