Zaznela silná explózia, zahynulo viac než 400 ľudí. Katastrofická zrážka ľodí šokovala svet

Od jednej z najtragickejších námorných katastrof v dejinách Sovietskeho zväzu uplynulo 40 rokov. V noci z 31. augusta na 1. septembra 1986 sa neďaleko Novorossijska zrazil osobný parník Admiral Nachimov s nákladnou loďou Pjotr Vasev. Na palube osobnej lode bolo 1 243 ľudí – 897 cestujúcich a 346 členov posádky. Zahynulo 423 ľudí – 359 cestujúcich a 64 členov posádky. Zvyšných približne 820 ľudí katastrofu prežilo.

Katastrofa bola o to tragickejšia, že obe plavidlá o sebe navzájom vedeli a medzi ich posádkami prebiehala komunikácia o tom, ako sa majú bezpečne minúť. Neskoršie vyšetrovanie pripísalo rozhodujúci podiel na tragédii nesprávnym postupom veliteľov oboch lodí.

Prečítajte si tiež

Tragédia v dovolenkovej destinácii: Po zrážke ľodí zahynuli traja Česi

Loď mala za sebou viac ako šesť desaťročí

Admiral Nachimov bol v čase katastrofy už viac ako 60-ročnou loďou. Spustený na vodu bol ešte v Nemecku v roku 1925 pod názvom Berlin. Pred druhou svetovou vojnou premával na pravidelných transatlantických linkách.

Po vypuknutí vojny bol Berlin využívaný aj ako nemocničná loď. V roku 1945 narazil pri ústí rieky Svina na mínu a potopil sa. Po vojne pripadol Sovietskemu zväzu v rámci reparácií, dostal nové meno Admiral Nachimov a po rozsiahlych opravách sa v roku 1957 dostal do služby Čiernomorskej paroplavebnej spoločnosti.

Loď Admiral Nachimov

Wikimedia Commons/Hans Jonke

Nasledujúce desaťročia vozil cestujúcich medzi prístavmi na pobreží Čierneho mora. Koncom 70. rokov už bola jeho prevádzka obmedzená najmä na krymsko-kaukazskú trasu medzi Odesou, Jaltou, Novorossijskom, Soči, Suchumi a Batumi.

V čase poslednej plavby sa jeho kariéra chýlila ku koncu. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie bolo vyradenie Admirala Nachimov z flotily naplánované na posledný štvrťrok 1986. Katastrofa tak prišla len niekoľko mesiacov pred plánovaným ukončením jeho služby.

Napriek vysokému veku mala loď platné registračné dokumenty. RIA Novosti uvádza, že jej oprávnenie na plavbu bolo platné do 30. novembra 1986 a poslednú plánovanú opravu a klasifikáciu absolvovala v roku 1985 vo Varne.

Posledná plavba sa začala v Odese

Na poslednú plavbu vyrazil Admiral Nachimov 29. augusta 1986. Išlo o týždňovú plavbu na trase Odesa – Batumi – Odesa so zastávkami v ďalších čiernomorských prístavoch. Cestujúci sa mali do Odesy vrátiť 5. septembra.

Dňa 31. augusta o 14. hodine dorazila loď do Novorossijska. Po niekoľkohodinovej zastávke opustila o 22. hodine prístav a zamierila cez Cemesijskú zátoku smerom k Soči. Lodi velil kapitán Vadim Markov.

Prečítajte si tiež

Tragická zrážka lodí pri Splite si vyžiadala život českého podnikateľa a majiteľa spoločnosti

V rovnakom čase smeroval do zátoky Pjotr Vasev, nákladný bulker pod velením kapitána Viktora Tkačenka. Loď bola postavená v Japonsku v roku 1981 a patrila v porovnaní so starnúcim Admiral Nachimov k moderným plavidlám. Bola vybavená aj systémom automatického radarového vyhodnocovania situácie.

Pjotr Vasev prichádzal z Kanady a viezol do Novorossijska približne 28 600 ton jačmeňa. Kurzy oboch lodí sa začali približovať k miestu, kde sa mohli nebezpečne pretnúť.

Prednosť dostala osobná loď

Podľa zhrnutia ruského ministerstva pre mimoriadne situácie mal podľa pravidiel plavby pôvodne uvoľniť cestu Admiral Nachimov. Prístavný dispečer však kontaktoval kapitána Pjotra Vaseva a požiadal ho, aby dal prednosť odchádzajúcej osobnej lodi. Tkačenko s tým súhlasil. Dohodu následne potvrdili aj samotné lode.

Situácia preto spočiatku nemusela pôsobiť nebezpečne. Posádka Admirala Nachimov počítala s tým, že nákladná loď splní dohodnutý manéver. Vzdialenosť medzi plavidlami sa však postupne zmenšovala.

Admiral Nachimov

Wikimedia Commons/Vyacheslav Argenberg

Kapitán Pjotra Vaseva sa pritom podľa expertnej komisie vo veľkej miere spoliehal na údaje systému automatického radarového vyhodnocovania. Komisia mu neskôr vytkla, že nedostatočne vizuálne kontroloval skutočný pohyb lodí a včas nezabezpečil bezpečné minutie oboch plavidiel.

Ani na Admirale Nachimov však situáciu neriešili bezchybne. Kapitán Markov približne o 23. hodine odovzdal vedenie druhému dôstojníkovi Alexandrovi Čudnovskému a odišiel z mostíka. Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie uvádza, že Čudnovskij následne kapitána neinformoval o zhoršujúcej sa situácii a opakovane menil kurz lode.

Lode sa k sebe stále približovali

Krátko po 23. hodine už začínalo byť zrejmé, že sa plavidlá dostávajú nebezpečne blízko. Z Admirala Nachimov opakovane žiadali Pjotra Vaseva, aby spomalil alebo zastavil.

Prečítajte si tiež

Objavili poslednú fotografiu Titanicu pred potopením

Podľa materiálov expertnej komisie začal Čudnovskij približne o 23.06 hodine meniť kurz osobnej lode. O niekoľko minút neskôr už žiadal nákladnú loď o okamžitú reakciu. Tkačenko začal znižovať rýchlosť a následne nariadil spätný chod, rozhodujúce manévre však prišli príliš neskoro.

Veľká nákladná loď mala značnú zotrvačnosť a vzdialenosť medzi plavidlami už neumožňovala bezpečné zastavenie. Obe lode pokračovali smerom k bodu zrážky.

Pred polnocou prišiel náraz

O 23:12 sa lode zrazili približne 4 kilometre od mysu Doob. Pjotr Vasev narazil takmer pod pravým uhlom do pravoboku Admirala Nachimov.

Predná časť nákladnej lode poškodila trup parníka nad aj pod čiarou ponoru. RIA Novosti uvádza, že vznikol otvor s rozlohou približne 90 štvorcových metrov. Zasiahnuté boli dôležité priestory vrátane strojovne a priestoru dieselgenerátorov.

Admiral Nahimov

Wikimedia Commons/SergBuilo

Do útrob lode začala prudko prenikať voda. Jej postup urýchlili otvorené iluminátory v blízkosti hladiny. Pre horúce počasie ich mali cestujúci v kajutách otvorené, pretože najmä na nižších palubách nebolo dostatočné vetranie.

Situáciu ešte zhoršilo, že otvorené zostali aj niektoré vodotesné dvere v priečnych prepážkach. Voda sa tak mohla rýchlo šíriť z jedného priestoru lode do ďalšieho. Admiral Nachimov sa začal prudko nakláňať na pravobok.

Na evakuáciu nezostal prakticky žiadny čas

Posádka mala na organizovanú evakuáciu iba niekoľko minút. Prudký náklon zároveň výrazne sťažil alebo znemožnil spustenie klasických záchranných člnov. Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie uvádza, že sa podarilo spustiť len niekoľko nafukovacích záchranných pltí.

Ľudia preto skákali priamo do mora. Mnohí už boli v kajutách a ďalší sa pohybovali v tmavých chodbách po tom, čo loď prišla o elektrinu. Časť cestujúcich zostala v jej útrobách uväznená.

Prečítajte si tiež

Mysleli si, že je to starý strop: Nad hlavami mali 800-ročnú loď

Admiral Nachimov sa potopil približne sedem až osem minút po zrážke. Okolo 23:20 už bol pod hladinou.

Loď skončila na pravom boku na dne Cemesijskej zátoky v hĺbke približne 47 metrov.

Na pomoc vyrazili okolité plavidlá

Záchranná operácia sa začala bezprostredne po katastrofe. Na miesto smerovali prístavné plavidlá, remorkéry, pohraničné člny a ďalšie lode, ktoré sa nachádzali v okolí. Do záchrany sa zapojila aj posádka Pjotra Vaseva.

Medzi prvými na katastrofu reagoval pilotný čln LK-90, ktorý pôvodne smeroval k Pjotrovi Vasevovi, aby ho sprevádzal do prístavu. Jeho posádka videla potápajúci sa parník a informovala prístav o nehode.

Admiral Nachimov

Wikimedia Commons/FORTEPAN, Lencse Zoltán

Podľa neskoršieho súhrnu sa z mora podarilo zachrániť približne 820 ľudí. Oficiálna bilancia obetí sa ustálila na 423 ľuďoch, z toho 359 cestujúcich a 64 členov posádky.

Záchrana preživších sa skončila už počas noci, pátranie vo vraku však pokračovalo. Do prác sa zapojili stovky potápačov, ktorí prenikali do zatopených kajút a ďalších priestorov parníka.

Pri mimoriadne nebezpečných potápačských prácach zahynuli aj dvaja potápači. Pátranie vo vnútri vraku bolo neskôr pre rastúce nebezpečenstvo zastavené. Časť tiel sa nikdy nepodarilo nájsť.

Vyšetrovanie ukázalo na ľudské zlyhanie

Po katastrofe začala pracovať vládna vyšetrovacia komisia. Jej závery ukázali predovšetkým na chyby pri vedení oboch lodí, nie na technickú poruchu, ktorá by zrážku urobila neodvratnou.

Za zásadné pochybenie kapitána Pjotra Vaseva Viktora Tkačenka vyšetrovatelia označili jeho prílišné spoliehanie sa na automatický radarový systém, nedostatočné vizuálne sledovanie situácie a oneskorené vykonanie manévru, hoci predtým súhlasil, že osobnej lodi uvoľní cestu.

Prečítajte si tiež

Lietadlo pri pristávaní takmer spadlo, kapitán na poslednú chvíľu vytrhol riadenie

Zodpovednosť niesol aj kapitán Admirala Nachimov Vadim Markov. Vyšetrovanie mu vytýkalo najmä to, že predčasne opustil mostík a nezabezpečil dostatočnú kontrolu nad nebezpečným približovaním k druhej lodi.

Pochybenia sa dopustil aj druhý dôstojník Alexander Čudnovskij. Kapitána včas neinformoval o situácii a uskutočňoval zmeny kurzu. Čudnovskij pri potopení Admirala Nachimov zahynul.

Tragédia preto nevznikla v jednom okamihu. Bola výsledkom série rozhodnutí, počas ktorých sa obe lode postupne dostávali čoraz bližšie k sebe, až už na odvrátenie zrážky nezostal dostatočný priestor. Neskoršie expertné prepočty dokonca uvádzali, že k bezpečnému minutiu lodí napokon chýbalo iba niekoľko sekúnd.

Obaja kapitáni dostali 15 rokov

Trestné stíhanie sa sústredilo predovšetkým na kapitánov oboch lodí. Proces sa uskutočnil v roku 1987 a Vadim Markov aj Viktor Tkačenko boli uznaní vinnými z porušenia pravidiel bezpečnosti námornej dopravy, ktoré malo za následok smrť veľkého počtu ľudí.

Obaja dostali trest 15 rokov odňatia slobody. Celý trest si však neodpykali. V roku 1992 boli predčasne prepustení.

Markov neskôr pokračoval v námornej doprave ako kapitán-inštruktor a zomrel v roku 2007. Tkačenko emigroval do Izraela a v roku 2003 zahynul pri stroskotaní jachty.

Admiral Nachimov

Wikimedia Commons/Ivanhoee III

Vrak zostal na dne Čierneho mora

Rok po katastrofe, v roku 1987, vznikol na myse Doob neďaleko miesta potopenia pamätník venovaný 423 obetiam. Na jeho tabuliach sú uvedené mená cestujúcich a členov posádky, ktorí sa z poslednej plavby nevrátili.

Súčasťou pamätníka sú aj hodiny vytiahnuté z vraku Admirala Nachimov. Ukazujú čas 23:20, teda približný okamih, keď sa loď po zrážke definitívne ponorila pod hladinu.

Samotný vrak zostáva na dne Čierneho mora dodnes. Územie v okruhu približne 500 metrov je oficiálne považované za miesto pochovania obetí. Kotvenie a zásahy, ktoré by miesto narúšali, sú tam zakázané.

Prečítajte si tiež

Titanic v 3D: Najdetailnejší sken vraku v histórii