Island si vybral suverenitu: Väčšina voličov v referende odmietla obnoviť rokovania o členstve v EÚ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ISLAND / V sobotňajšom referende sa Islanďania jednoznačne vyslovili proti obnoveniu rozhovorov o členstve svojej krajiny v Európskej únii. S takmer 53 percentami hlasov a výnimočne vysokou účasťou tak voliči uzavreli kapitolu, ktorá sa otvorila po finančnej kríze v roku 2009. Vláda premiérky Kristrún Frostadóttir prisľúbila výsledok referenda rešpektovať.
Jasné stanovisko s vysokou účasťou
Podľa informácií islandského verejnoprávneho rozhlasu a televízie RÚV, ktoré sprostredkovala agentúra TASR, odmietlo návrat k rokovaniam s EÚ 52,8 percenta voličov. Za pokračovanie v prístupovom procese hlasovalo 47,2 percenta zúčastnených. V absolútnych číslach to predstavuje 118 040 hlasov proti a 105 399 hlasov za. Neplatných bolo 1652 hlasov.
Referendum zaznamenalo výnimočne vysokú účasť, ktorá dosiahla 82,5 percenta. To je najvyššia účasť pri akomkoľvek hlasovaní od parlamentných volieb v roku 2009, kedy sa pohybovala nad 85 percentami, čo podčiarkuje dôležitosť témy pre islandskú verejnosť.
Od finančnej krízy po zmrazenie rokovaní
Krajina s necelými 400 000 obyvateľmi požiadala o vstup do Únie po rozsiahlej finančnej kríze v roku 2009, ktorá vážne poškodila islandské hospodárstvo. Nádeje na stabilizáciu prostredníctvom členstva v EÚ však postupne ochabli. Rokovania boli pozastavené v roku 2013 po nástupe euroskeptickej vlády, ktorá preferovala nezávislú cestu.
Vláda premiérky Frostadóttir a sľub rešpektovať výsledok
Súčasná islandská vláda na čele so sociálnodemokratickou premiérkou Kristrún Frostadóttir sa rozhodla usporiadať referendum v čase rastúceho medzinárodného napätia. Jej cieľom bolo zistiť, či sú Islanďania za prehĺbenie vzťahov s EÚ. Hoci je referendum z právneho hľadiska nezáväzné, kabinet prisľúbil, že jeho výsledok bude rešpektovať.
Premiérka Frostadóttir otvorene podporovala tábor zástancov rokovaní s Bruselom, zároveň však uistila, že "budeme v poriadku aj v prípade, ak zvíťazí ,nie‘." Sľúbila tiež, že ak Island odmietne obnovenie prístupového procesu, otázka členstva v Únii už počas jej funkčného obdobia, ktoré sa končí v roku 2028, nebude súčasťou politickej agendy. Vláda tiež uviedla, že v prípade víťazstva tábora odporcov ponechá na parlamente rozhodnutie, či krajina formálne stiahne svoju žiadosť o členstvo v EÚ.
Brusel a neuskutočnené kompromisy
Výsledok hlasovania znamená pre Brusel, že sa napriek predchádzajúcej pripravenosti na ústupky nepodarí obnoviť snahy o užšie prepojenie s Islandom. Podľa agentúry AFP bol Brusel zjavne pripravený pristúpiť na kompromisy v sporných otázkach, aby uľahčil vstup Islandu do EÚ, najmä čo sa týka oblasti rybolovu.
Rybolov: Piliér hospodárstva a prekážka pre vstup
Keby bol zvíťazil tábor zástancov rokovaní, Island by obnovil dialóg s Bruselom vrátane spornej otázky rybolovu. Tento sektor je kľúčovým pilierom islandského hospodárstva a neoddeliteľnou súčasťou národnej identity. Reykjavík si chce v tejto oblasti zachovať výhradnú kontrolu, čo bolo dlhodobo hlavnou prekážkou v prístupovom procese. Prípadná dohoda o pristúpení by následne musela byť predmetom nového referenda.
Rybársky sektor sa členstvu v EÚ dlhodobo rázne bráni – proti vstupu je až 90 percent spoločností pôsobiacich v tomto odvetví. EÚ sa ich preto pred hlasovaním snažila získať ústretovým prístupom, avšak bez úspechu. Islandská verejnosť tak dala jasne najavo, že uprednostňuje suverenitu pred hlbšou integráciou s Európskou úniou.