O vstupe Islandu do EÚ môže rozhodnúť spor o rybolov

REYKJAVÍK / Island opäť zvažuje vstup do Európskej únie, no za jasne stanovených podmienok. S blížiacim sa referendom o obnovení prístupových rokovaní sa ukazuje, že suverénna kontrola nad morom je pre strategicky dôležitú arktickú krajinu neprekročiteľnou hranicou.

Rybolov ako priorita

Islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir jasne deklarovala, že v prípade obnovenia rokovaní o vstupe do EÚ si Island chce zachovať „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“. Táto požiadavka môže podľa denníka Financial Times otestovať ochotu Bruselu prispôsobiť pravidlá spoločnej rybárskej politiky.

Návrat k rokovaniam

Debata o vstupe do Európskej únie na Islande opäť ožíva v súvislosti s rastúcimi bezpečnostnými obavami v Arktíde a snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa pričleniť Grónsko k Spojeným štátom. Pre Island však ide o opakujúci sa problém. Predchádzajúci pokus krajiny o vstup do EÚ stroskotal v roku 2013 práve pre neriešiteľný spor o pravidlách rybolovu.

„Pokiaľ ide o rybolov, sme v Európe veľmocou. EÚ to musí zohľadniť. Ak to neurobí, bude pre nás veľmi ťažké rokovať,“ uviedla ministerka Gunnarsdóttir pre Financial Times, čím podčiarkla kľúčový význam tejto otázky pre svoju krajinu.

Národná identita a životný štýl

Pre Island je rybolov viac než len ekonomická činnosť; je to súčasť národnej identity a životného štýlu. Morské produkty tvorili v roku 2024 takmer 40 percent islandského vývozu, čo svedčí o jeho mimoriadnom hospodárskom význame.

Prípadné členstvo Islandu v EÚ by automaticky nemuselo znamenať zrušenie jeho systému rybolovných kvót, keďže každý členský štát sám rozhoduje o tom, ako rozdelí pridelené kvóty medzi svoje domáce plavidlá. Reykjavík by však podľa súčasných pravidiel prišiel o jednostrannú kontrolu nad širším systémom upravujúcim limity úlovkov, ochranu zdrojov a prístup k rybolovným oblastiam.

„Musíme si zachovať suverénnu kontrolu nad celým rybolovom a samozrejme aj náš systém kvót,“ zdôraznila ministerka Gunnarsdóttir, a dodala: „Tu na Islande žijeme iný život ako na európskej pevnine. Rybárstvo je súčasťou našej národnej identity... Nepodpíšem dohodu, ktorá nie je pre Island prospešná.“

Osobitné riešenie

Európska komisia naznačila, že je pripravená rokovať o osobitnom riešení pre Island. Úplná výnimka zo spoločnej rybárskej politiky by však bola mimoriadne nezvyčajná a predstavovala by odklon od štandardných pravidiel, ktoré platia pre ostatné členské štáty. Práve táto otázka je stredobodom budúcich rokovaní.

Prečítajte si tiež

Ukrajina otvorila prvé kapitoly rokovaní o vstupe do EÚ. Brusel hovorí o historickom míľniku

Dve referendá a tesný výsledok

Na Islande sa očakáva tesný výsledok referenda o obnove rokovaní o členstve v EÚ, ktoré sa uskutoční 29. augusta. Podľa prieskumu islandského portálu DV z minulého týždňa podporuje obnovenie rokovaní s Bruselom 53 percent voličov, zatiaľ čo 47 percent je proti. Dôležité je pripomenúť, že o samotnom vstupe do EÚ by Islanďania hlasovali až po úspešnom ukončení prístupových rokovaní v samostatnom referende.

Strategický význam Islandu pre EÚ

Brusel v posledných rokoch posilňuje svoju stratégiu pre Arktídu. Po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku rastie význam spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ku ktorým patrí aj Island. Prípadná dohoda s Reykjavíkom by zároveň mohla vytvoriť precedens pre budúce rokovania s krajinami ako Nórsko či Británia, kde sú rybolovné práva dlhodobo politicky citlivou otázkou.

Pre Island aj Európsku úniu tak nadchádzajúce obdobie predstavuje dôležitý test diplomatickej zručnosti a ochoty nájsť kompromis v otázke, ktorá je pre obe strany strategicky významná.