Vedci objavili nový druh tučniaka. Po viac ako storočí pribudol do vedeckých záznamov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Návrat tučniakov do voľnej prírody v Čile
ANTARKTIKA / Výskumníci odhalili, že populácia tučniakov okatých v skutočnosti zahŕňa štyri samostatné evolučné línie. Jedna z nich bola doteraz pre vedu neznáma. Nový druh obýva odľahlé Kergueleny v južnej časti Indického oceánu.
Do záznamov pribudol po viac ako 100 rokoch
Po viac ako 100 rokoch pribudol do vedeckých záznamov nový druh tučniaka. Vedci zistili, že to, čo sa doteraz považovalo za jediný druh tučniaka okatého, v skutočnosti tvoria štyri geneticky odlišné skupiny. Jedna z nich nebola doposiaľ oficiálne rozpoznaná ako samostatný druh.
Výsledky výskumu priniesla štúdia publikovaná v odbornom časopise Communications Biology. Na výskume sa podieľali odborníci na tučniaky vrátane vedcov z Čile a Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Nový druh dostal vedecké meno Pygoscelis kerguelensis. Jeho prirodzeným domovom sú vzdialené Kergueleny, súostrovie v Indickom oceáne, ktoré leží približne 1 900 kilometrov severne od Antarktídy.
Claudia Ulloa vcresearch.berkeley.edu
Rozdiel ukrýva genetika
Na prvý pohľad sa nový druh od ostatných tučniakov okatých výrazne nelíši. Kľúč k jeho odlíšeniu však vedci našli v genetickej výbave jednotlivých populácií.
Výskum identifikoval štyri evolučné línie tučniakov okatých – severnú, južnú, juhovýchodnú a východnú. Práve juhovýchodná populácia z Kerguelen dostala samostatné vedecké označenie. V angličtine sa pre ňu používa aj názov southeastern gentoo penguin.
Ako uviedol portál Discover Wildlife, ide o prvý nový druh tučniaka, ktorý vedci identifikovali po viac ako storočí. Posledným druhom pridaným do vedeckých záznamov bol tučniak skalný severný, opísaný v roku 1921.
Každá skupina sa prispôsobila svojmu prostrediu
Jednotlivé populácie sa počas evolúcie prispôsobovali podmienkam, v ktorých žijú. Severná forma, Pygoscelis papua, obýva napríklad Falklandské ostrovy a Martillove ostrovy. Východná línia, označovaná ako Pygoscelis taeniata, sa nachádza na ostrovoch Crozet, Marion a Macquarie.
Ako uviedla UC Berkeley vo výskume, výskumníci zároveň zaznamenali rozdiely v génoch spojených s fungovaním organizmu v odlišných klimatických podmienkach. Južná populácia má napríklad väčšie množstvo génov súvisiacich s tvorbou peria, ukladaním tuku a lipidov či vnímaním svetla. Tieto vlastnosti môžu súvisieť s jej životom v chladnom prostredí.
Východná populácia má zase genetické charakteristiky spojené s lepšími schopnosťami pri potápaní a efektívnejším využívaním sacharidov ako zdroja energie.
Klimatická zmena môže ohroziť tri zo štyroch línií
Objav nového druhu však neprináša iba vedeckú zaujímavosť. Vedci upozorňujú aj na budúcnosť jednotlivých populácií.
Projekcie naznačujú, že juhovýchodné, severné a východné tučniaky okaté môžu v nasledujúcich desaťročiach čeliť výraznému úbytku vhodného životného prostredia. Južná populácia by naopak podľa modelov mohla svoj areál rozšíriť.
Práve južná línia je jedinou zo štyroch, ktorá prirodzene žije priamo na území Antarktídy. Otepľovanie oceánov a celková zmena klímy môže pripraviť neantarktické populácie tučniakov o časť ich prirodzeného prostredia. Riziko zároveň zvyšuje aj priame poškodzovanie a ničenie biotopov. Výskumníci preto upozorňujú, že ochrana týchto zvierat si bude vyžadovať medzinárodnú spoluprácu.