Čo vidí človek tesne pred smrťou? Preživší opisujú svetlo aj zosnulých

Svetlo na konci tunela, pocit opustenia vlastného tela či stretnutie so zosnulými príbuznými. Podobné zážitky opisujú ľudia z rôznych častí sveta, ktorí prežili zástavu srdca, vážne zranenie alebo inú život ohrozujúcu udalosť. Hoci sa niektoré prvky ich výpovedí opakujú, otázka, čo presne sa v takýchto chvíľach deje s ľudským vedomím, zostáva predmetom vedeckej diskusie.

Americký denník USA Today zozbieral príbehy viacerých ľudí, ktorí tvrdia, že počas kritického zdravotného stavu vnímali udalosti okolo seba alebo sa ocitli na mieste, ktoré považovali za akýsi posmrtný svet. Niektorí výskumníci považujú podobné prípady za dôvod na ďalšie skúmanie možnosti, že vedomie môže počas procesu umierania fungovať spôsobom, ktorému zatiaľ úplne nerozumieme. Iní upozorňujú, že človek v stave blízkom smrti ešte nie je biologicky mŕtvy a nezvyčajné vnemy môžu súvisieť s procesmi v mozgu.

Prečítajte si tiež

Čo sa deje po smrti? Vedkyňa NASA má zvláštny príbeh

Tvrdí, že sledovala lekárov zhora

Jednou z ľudí, ktorých príbeh USA Today opisuje, je Katie Winschiefová z Floridy. V januári 2015 ju manžel našiel v bezvedomí na podlahe ich domu a odviezol do nemocnice Sacred Heart Hospital v Pensacole.

Jej zdravotný stav bol kritický. Podľa jej slov jej skolabovali pľúca, prestala dýchať a zastavilo sa jej srdce.

Winschiefová tvrdí, že počas udalosti mala pocit, akoby vystúpila zo svojho tela. Z výšky mala sledovať záchranárov, ktorí ju viezli do nemocnice, následne údajne videla budovu zhora a v diaľke jasné svetlo.

Opisovala, že ju svetlo vtiahlo do priestoru, kde stretla postavu pripomínajúcu Ježiša. Zároveň mala vidieť udalosti zo svojho života a predstavu toho, čo by sa stalo s jej rodinou, keby zomrela. Následne sa podľa vlastných slov vrátila do tela.

Neskôr mala opäť pocit, že sa nachádza mimo svojho tela. Tvrdí, že videla katolíckeho kňaza vykonávajúceho pri jej lôžku posledné pomazanie a svojho manžela v inej miestnosti nemocnice.

​

Prečítajte si tiež

Vedci zistili, čo človek vníma tesne pred smrťou

Jej manžel Joe neskôr uviedol, že dokázala presne opísať miestnosť, v ktorej čakal, vrátane koberca, nábytku či polohy, v akej sedel. Podľa neho pritom jeho manželka v tejto miestnosti predtým nebola.

USA Today kontaktoval aj kňaza Georgea Thekkua, ktorý v tom čase slúžil v nemocnici. Potvrdil, že ako službukonajúci kňaz navštevoval pacientov, na konkrétny prípad si však po rokoch podrobne nespomínal.

Svetlo videla aj počas komplikovaného pôrodu

Podobný zážitok opisuje Nurit Niskalaová. V roku 1984 počas pôrodu v izraelskom Tel Avive nastali vážne komplikácie.

Tvrdí, že sa v určitom okamihu oddelila od svojho tela a ocitla sa v priestore, ktorý nevnímala ako fyzické miesto.

„Videla som svetlo, aké som odvtedy už nikdy nevidela,“ opísala.

Následne mala vnímať akúsi tmavosivú energiu a ďalšie postavy, ktoré považovala za duše zosnulých. Spomína si pritom na mimoriadne intenzívny pocit pokoja a šťastia.

Prečítajte si tiež

Videli ste ducha? Mozog môže mať vlastný trik

Napokon však podľa vlastných slov cítila, že sa musí vrátiť k novonarodenému dieťaťu a svojej staršej dcére.

Niskalaová tvrdí, že udalosť výrazne ovplyvnila jej ďalší život. Po zotavení ukončila nefungujúci vzťah, odišla zo zamestnania v banke a začala podnikať. Zdravotné záznamy, ktoré poskytla USA Today, potvrdzujú vážny zdravotný stav počas pôrodu, nemôžu však potvrdiť samotný zážitok, ktorý opisuje.

Stretla mŕtvu sestru a starých rodičov

Zážitok blízky smrti opísala aj zdravotná sestra Sheila Boesterová z Missouri. V júli 2000 podstúpila operáciu chrbtice. Počas zákroku však chirurg poškodil jej aortu.

Nasledovalo rozsiahle krvácanie, prudký pokles krvného tlaku a zastavenie dýchania a činnosti srdca. Lekári jej podľa jej slov neskôr povedali, že v určitom období nedokázali nahmatať pulz.

Boesterová tvrdí, že sa počas tejto chvíle ocitla medzi oblakmi a stretla svoju sestru Brendu, ktorá zomrela roky predtým na epileptický záchvat. Videla údajne aj zosnulého strýka, starých rodičov a bývalého pacienta, o ktorého sa starala pred jeho smrťou.

Podľa jej výpovede jej dávali najavo, že sa musí vrátiť, pretože jej čas ešte nenastal.

Boesterová sa odvtedy smrti obáva podstatne menej. Hoci pozná možné vedecké vysvetlenia týchto stavov, je presvedčená o tom, čo sama zažila. „Bolo to skutočné,“ povedala.

Podobné zážitky hlásia aj pacienti po zástave srdca

Zážitky blízke smrti nie sú len ojedinelými príbehmi. Odborný prehľad z roku 2024 analyzoval 11 prospektívnych štúdií pacientov, ktorí prežili zástavu srdca. Podiel ľudí opisujúcich zážitok blízky smrti sa v jednotlivých výskumoch pohyboval od 6,3 do 39,3 percenta.

Medzi opakujúce sa prvky patrili pocity pokoja a radosti, vedomie vlastnej smrti, pocit oddelenia od tela, pohyb tunelom, jasné svetlo alebo stretnutie so zosnulými osobami.

Autori však upozornili na výrazné rozdiely medzi jednotlivými štúdiami a na metodologické problémy. Výsledky môžu závisieť napríklad od toho, ako vedci zážitok blízky smrti definujú a akým spôsobom sa pacientov na ich spomienky pýtajú.

Prečítajte si tiež

Vedci vypočítali presný dátum konca sveta. Je desivo blízko

Končí vedomie spolu s mozgom?

Psychiater Bruce Greyson z University of Virginia skúma zážitky blízke smrti približne päť desaťročí a analyzoval viac než tisíc prípadov.

Niektoré výpovede ho podľa USA Today priviedli k názoru, že súčasné poznatky o vzťahu mozgu a vedomia nemusia byť úplné. Ako príklad uvádza pacientku, ktorú v minulosti vyšetroval v bezvedomí na urgentnom príjme.

Greyson následne odišiel do vzdialenejšej miestnosti, kde hovoril s jej spolubývajúcou. Keď sa pacientka na druhý deň prebrala, mala podľa neho opísať ich rozhovor, oblečenie aj miestnosť, hoci pri rozhovore nebola.

Po desaťročiach výskumu Greyson hovorí, že považuje existenciu niečoho po smrti za možnú. „Čo to je, netuším,“ dodal.

Podobne sa vyjadruje americký radiačný onkológ Jeffrey Long, ktorý dlhodobo zhromažďuje výpovede ľudí so zážitkami blízkymi smrti. Podľa neho existujúce prípady predstavujú argument v prospech možnosti pokračovania vedomia.

Neurológ: Blízko smrti neznamená mŕtvy

Neurológ Kevin Nelson z University of Kentucky upozorňuje na zásadný rozdiel medzi stavom blízkym smrti a samotnou smrťou.

Z medicínskeho hľadiska je smrť nezvratná. Človek, ktorého sa lekárom podarí resuscitovať, preto podľa neho nebol v stave nezvratnej mozgovej smrti.

Prečítajte si tiež

Čo sa deje v posledných chvíľach života? Doktorka odhaľuje procesy v tele pred smrťou

Nelson poukazuje na to, že pacient môže navonok pôsobiť úplne nereagujúco, pričom jeho mozog môže stále spracúvať zvukové alebo vizuálne podnety.

Medzinárodný tím neurovedcov v roku 2025 predstavil v časopise Nature Reviews Neurology model označovaný ako NEPTUNE. Podľa neho môžu zážitky blízke smrti vzniknúť kombináciou viacerých procesov, ktoré nastávajú počas život ohrozujúceho stavu.

Patrí medzi ne obmedzené prekrvenie mozgu, nedostatok kyslíka, zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého, zmeny kyslosti vnútorného prostredia, zvýšená aktivita niektorých neurónov a narušenie neurotransmiterových systémov.

Vedci do modelu zahrnuli aj psychologické mechanizmy a evolučne zachované reakcie na extrémne ohrozenie. Zážitok podľa nich nemusí mať jedinú príčinu, ale môže byť výsledkom viacerých procesov prebiehajúcich súčasne.

Ani tento model nevysvetľuje všetko

Greyson a výskumníčka Marieta Pehlivanova však neskôr model NEPTUNE kritizovali. Uznali, že spája veľké množstvo dostupných neurofyziologických poznatkov, podľa nich však nedokáže vysvetliť všetky prvky hlásených zážitkov.

Za problematické považujú napríklad prípady, pri ktorých ľudia tvrdia, že počas bezvedomia získali informácie o udalostiach odohrávajúcich sa mimo dosahu ich zmyslov.

Ich kritika však sama osebe nedokazuje existenciu posmrtného života. Ukazuje skôr, že vedecká diskusia o mechanizme týchto zážitkov nie je uzavretá.

Prečítajte si tiež

Čo sa deje s mozgom po päťdesiatke? Zmien sa podľa neurológa netreba báť

Spor pokračoval aj v roku 2026. V Nature Reviews Neurology sa objavila odborná polemika medzi skupinou vedenou výskumníkom Samom Parniom a autormi neurovedeckého modelu. Diskutovali okrem iného o tom, ako tieto zážitky pomenovať a čo možno z dostupných údajov vyvodzovať o vedomí počas umierania.

Autori neurovedeckého modelu zdôraznili, že ľudia, ktorí sa po zástave srdca zotavia, neboli podľa medicínskej definície mŕtvi, pretože smrť znamená nezvratnú stratu všetkých mozgových funkcií.

Zatiaľ teda neexistuje dôkaz, ktorý by vedecky potvrdzoval, že zážitky blízke smrti predstavujú pohľad na posmrtný život. Rovnako však výskum naďalej skúma, prečo sú tieto zážitky pre mnohých ľudí mimoriadne živé, prečo majú podobné prvky a prečo si na ne niektorí spomínajú desaťročia.

To, čo sa odohráva s vedomím počas posledných okamihov fungovania ľudského organizmu a pri následnej resuscitácii, tak zostáva jednou z otvorených otázok výskumu mozgu a vedomia.