Deň, ktorého sa bojí celý svet: Internet môže prestať fungovať tak, ako ho poznáme

Zdielať na

22.8.2026 Slovensko - aktuality

Deň, ktorého sa bojí celý svet: Internet môže prestať fungovať tak, ako ho poznáme

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SVET / Odborníci pred ním varujú a nikto nevie, čo sa bude potom diať. Na internete sa čoraz viac skloňuje pojem "Q-Day".

Archívna reportáž

Čo je takzvaná kvantová hrozba a najmä kedy k nej príde? To teraz nie je známe, môže nastať o desať rokov, o mesiac alebo aj zajtra. Odborníci však už teraz upozorňujú svet na okamih, keď dostatočne výkonný kvantový počítač dokáže spraviť niečo, čoho sa obávajú aj oni sami.

Takýto okamih sa označuje ako Q-Day a súvisí s tým, že v budúcnosti môže vzniknúť a byť používaný počítač, ktorý by mohol akúkoľvek úlohu spraviť výrazne rýchlejšie, ako klasický počítač - napríklad prelomiť zašifrované údaje ako heslá, platobné údaje či citlivé informácie. Kvantové počítače však nepedstavujú iba riziká, ale môžu tiež výrazne pomôcť napríklad vo vývoji liekov a uľahčiť mnohé zložité procesy.

Bežný počítač pracuje s bitmi, ktoré môžu mať hodnotu 0 alebo 1. Ten kvantový však používa takzvané qubity a využíva vlastnosti kvantovej mechaniky.

Nejde však doslova o „rýchlejší počítač“. Kvantové počítače používajú úplne odlišný spôsob výpočtov ako bežné počítače, ktorý však môže byť pri niektorých problémoch výrazne výkonnejší.

Príkladom je kvantový počítač, ktorý vyvíja spoločnosť Google. Ten už dokázal vyriešiť úlohu, ktorú mu vývojari zadali, za 6 sekúnd, hoci bežnému počítaču by ju trvalo vyriešiť za 47 rokov.

Kvantový počítač by takýmto spôsobom mohol prelomiť softvér, ktorý dnes používame na preukazovanie identity, vytváranie bezpečnostných kľúčov a ochranu citlivých údajov. Deň, kedy by k tomu došlo, sa označuje ako Q-Day.

Americký Národný inštitút pre štandardy a technológie upozorňuje, že dostatočne výkonný kvantový počítač by mohol prelomiť ochrany, ktoré dnes zabezpečujú všetko od štátnych tajomstiev až po bankové účty.

Súčasný typ kryptografie by kvantový počítač vypočítal za chvíľu

Jeden z problémov je v tomto prípade slabé zabezpečenie internetu a citlivých údajov. Takéto zabezpečenie stojí najmä na istej kryptografii využívajúcej matematické problémy, ktoré sú pre klasické počítače extrémne náročné.

Najznámejším príkladom je RSA - jeden z najstarších a najrozšírenejších asymetrických kryptografických algoritmov na svete, ktorý využíva dvojicu kľúčov – verejný na šifrovanie a súkromný na dešifrovanie. Jeho bezpečnosť stojí na náročnosti rozkladu veľkých čísel na prvočísla.

Problém sa týka aj ďalších systémov založených na eliptických krivkách, ktoré sa používajú napríklad pri digitálnych podpisoch a výmene kľúčov.

Kľúčovým dôvodom všetkých obáv je tzv. Shorov algoritmus. Ten teoreticky umožňuje dostatočne výkonnému kvantovému počítaču efektívne riešiť matematické problémy, na ktorých bezpečnosť niektorých súčasných kryptografických systémov stojí.

Podstatou algoritmu je, že hľadá delitele veľkých čísel veľmi rýchlo. Vytvoril ho matematik Peter Shor v roku 1994 a ohrozuje bežné šifrovanie, pretože dokáže rozložiť číslo na prvočísla skôr než bežné počítače. Kvantový počítač by takýto algoritmus mohol používať.

To je zásadný rozdiel oproti dnešným útokom. Hacker dnes môže skúšať prelomiť heslo alebo kryptografický kľúč. Pri dostatočne silnom algoritme však môže byť potrebný taký počet výpočtov, že útok je prakticky nepoužiteľný. Kvantový počítač by mohol niektoré z týchto matematických prekážok výrazne znížiť.

Okamžitý pád internetu?

Síce predstava Q-Dayu znie desivo, neznamená to však automaticky, že internetu bude definitívny koniec a všetky citlivé údaje sa automaticky zverejnia. Ohrozené by boli predovšetkým len určité typy kryptografických algoritmov.

Stále však existujú kryptografické mechanizmy, ktoré kvantové počítače ohrozujú výrazne menej. Napríklad symetrická kryptografia je voči kvantovým útokom vo všeobecnosti odolnejšia. Kvantové počítače však môžu urýchliť niektoré typy útokov aj proti nej, čo si môže vyžiadať používanie dostatočne veľkých kľúčov.

Najväčší problém predstavuje asymetrická kryptografia – teda mechanizmy, ktoré používame napríklad pri bezpečnej výmene kľúčov alebo digitálnych podpisoch. Q-Day tak predstavuje iba riziko, že niektoré jej dnes veľmi rozšírené formy prestanú byť bezpečné.

Čo by teda mohlo byť ohrozené? Rozsah je žiaľ obrovský. Kryptografia je ukrytá prakticky všade, hoci ju používateľ väčšinu času nevníma. Používa sa pri internetovom bankovníctve, platobných systémoch, komunikácii medzi servermi, VPN, firemných sieťach, cloudových službách, elektronických podpisoch, štátnych informačných systémoch, ochrane zdravotných a osobných údajov, digitálnych certifikátoch, niektorých kryptomenách a blockchainových systémoch či vojenských a spravodajských systémoch.

Najdesivejší scenár môže nastať ešte predtým

Jedným z najväčších problémov je fenomén označovaný ako „Harvest now, decrypt later“ – teda „zbieraj teraz, dešifruj neskôr“. Útočník nemusí čakať na existenciu dostatočne výkonného kvantového počítača. Môže už dnes získavať a ukladať zašifrovanú komunikáciu. Dnes ju iba nedokáže prečítať. O niekoľko rokov však môže disponovať kvantovým počítačom, ktorý dokáže prelomiť použitú kryptografiu, ktorú zbieral predtým.

Vtedy tak môžu byť dešifrované aj dáta, ktoré boli ukradnuté dávno pred Q-Day. Môže ísť napríklad o štátne tajomstvá, vojenské informácie, diplomatickú komunikáciu, osobné zdravotné údaje alebo priemyselné know-how. Pre niektoré informácie teda nemusí byť problémom iba to, čo sa stane v deň Q-Day. Problém môže byť aj to, čo útočníci získali už dnes.

Banky ako lákavý cieľ zlodejov

Bankový systém patrí medzi sektory, ktoré musia brať kvantovú hrozbu mimoriadne vážne. Banky používajú kryptografiu pri komunikácii, autentifikácii, digitálnych podpisoch aj ochrane transakcií.

Ak by sa niektoré používané kryptografické mechanizmy stali prakticky prelomenými, útočníci by mohli potenciálne falšovať digitálne podpisy alebo sa vydávať za legitímne systémy.

Finančné inštitúcie majú našťastie viac vrstiev ochrany a bezpečnostných mechanizmov. Zároveň je možné kryptografické systémy postupne meniť. Práve to je dnes jednou z hlavných úloh v rámci kybernetickej bezpečnosti.

Problém môžu mať aj kryptomeny

Kvantová hrozba sa často spomína v súvislosti s Bitcoinom a ďalšími kryptomenami. Dôvodom sú digitálne podpisy, ktoré dokazujú vlastníctvo a oprávnenie nakladať s kryptomenami. Ak by kvantový počítač dokázal dostatočne rýchlo odvodiť súkromný kľúč z verejne dostupných informácií, mohol by v určitých scenároch umožniť útok na kryptografické podpisy.

Kryptomeny by však teoreticky mohli prejsť na odolnejšie podpisové algoritmy. Problémom by bola najmä koordinácia celej siete, rýchlosť migrácie a staré adresy alebo aktíva, ktoré by neboli včas zabezpečené novým spôsobom.

Pri kryptomenách preto nejde iba o samotnú technológiu kvantového počítača, ale aj o schopnosť vývojárov reagovať dostatočne rýchlo.

Moderné komunikačné služby zamerané na emaily a správy používajú kombinácie rôznych kryptografických mechanizmov. Riziko však existuje v prípade systémov, ktoré používajú dnes rozšírenú verejno-kľúčovú kryptografiu.

Práve preto sa technologický priemysel pripravuje na prechod na takzvanú postkvantovú kryptografiu (PQC). Jej cieľom je vytvoriť algoritmy, ktoré budú bezpečné aj v čase, keď bude existovať dostatočne výkonný kvantový počítač.

Internet už pripravuje náhradu

Dobrou správou je, že Q-Day nie je úplne nečakaná hrozba. Naopak. Odborníci sa na ňu pripravujú už roky. NIST v auguste 2024 dokončil prvé tri hlavné štandardy postkvantovej kryptografie. Patria medzi ne ML-KEM, určený na bezpečné ustanovenie spoločných tajomstiev, a algoritmy ML-DSA a SLH-DSA, určené na digitálne podpisy.

NIST zároveň odporúča organizáciám začať s prechodom čo najskôr. Dôvod je jednoduchý: výmena kryptografie v globálnej digitálnej infraštruktúre nie je otázkou jednej aktualizácie softvéru. Veľké organizácie môžu používať tisíce rôznych systémov, serverov, aplikácií, zariadení a starších technológií. Niektoré môžu byť pritom v prevádzke desaťročia.

To, kedy Q-Day dnes nikto nevie. Odhady odborníkov sa výrazne líšia a závisia od toho, aký technologický pokrok sa podarí dosiahnuť pri počte a kvalite qubitov, oprave kvantových chýb, stabilite systémov a ďalších technologických parametroch.

Správa Global Risk Institute za rok 2025, ktorá vychádza z prieskumu zloženého z 26 odborníkov, uvádza odhad 28 až 49 percent, že kryptograficky relevantný kvantový počítač je možný v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Pri horizonte 15 rokov odborníci odhadovali pravdepodobnosť na 51 až 70 percent.

Najväčšiu zodpovednosť majú v rukách výrobcovia technológií, prevádzkovatelia služieb a štátne inštitúcie. Bežný používateľ však môže robiť to, čo platí aj pri klasickej kybernetickej bezpečnosti: používať najnovší softvér, kvalitné a jedinečné heslá, viacfaktorové overenie a dôveryhodné služby. Dôležité bude tiež sledovať, či poskytovatelia služieb postupne zavádzajú postkvantovú kryptografiu.