Zápasíme so silným suchom. Hydrológ narovinu o tom, s čím musia Slováci prestať

Zdielať na

10.8.2026 Slovensko - aktuality

Zápasíme so silným suchom. Hydrológ narovinu o tom, s čím musia Slováci prestať

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

SLOVENSKO / Sucho zasiahlo väčšinu Slovenska, viaceré rieky dosahujú mimoriadne nízke prietoky a niektoré menšie toky či pramene úplne vysychajú. Hoci celoplošný nedostatok pitnej vody zatiaľ nehrozí, viaceré obce už pocítili obmedzenia dodávok. Hydrológ Michal Hazlinger upozorňuje, že krajina trpí nedostatkom vody dlhodobo a bez zmeny hospodárenia sa budú podobné krízy opakovať.

V slovenských domácnostiach stále vo väčšine prípadov stačí otočiť kohútikom. V iných krajinách však voda doteraz chýba a pre výrazné suchá a nízke množstvo zrážok nám hrozí podobný scenár. Pôda vysychá, hladiny podzemných vôd a prietoky riek klesajú, vegetácia je vystavená vysokým teplotám a niektoré malé vodné toky sa strácajú úplne.

Nejde pritom o problém, ktorý by sa objavil iba počas tohtoročného leta. Slovenský hydrometeorologický ústav uvádza, že aktuálne sucho sa začalo prehlbovať už v decembri 2025. Spôsobila ho dlhotrvajúca prevaha tlakových výší, nedostatok plošných zrážok, vysoké teploty a zvýšený výpar. SHMÚ na konci júla predpokladal, že do 5. augusta môže extrémne sucho zasiahnuť viac ako polovicu územia Slovenska.

„Slovensko zápasí so suchom už niekoľko rokov po sebe. V tomto roku sa problémy kumulujú prakticky od konca zimy. Nedostatok zrážok a vysoké teploty pomaly vysušovali krajinu až do štádia, v ktorom je dnes – 90 % územia je v štádiu sucha a polovica územia v štádiu extrémneho sucha,“ uviedol Hazlinger.

Podľa Hazlingera už v mnohých oblastiach nejde iba o povrchovo preschnutú pôdu.

„Deficit pôdnej vlahy v súčasnosti presahuje v mnohých lokalitách 50 mm – toľko vody, t. j. 50 l na m², by muselo okamžite napršať, aby sme sa dostali do normálneho stavu. Najmä v južnej polovici územia je nasýtenie pôdy pod hranicou 10 % a stromy už začínajú zhadzovať listy, aby si zachránili holý život. V riekach tečie minimum vody a menšie vodné toky už vodu úplne stratili,“ upozornil.

Sucho neprišlo prvýkrát

Aktuálny vývoj nadväzuje na problémy z predchádzajúcich rokov. Aj v roku 2025 dosiahlo pôdne sucho mimoriadny rozsah. Na začiatku júla vtedy extrémne suché podmienky pokrývali až 87,5 percenta Slovenska.

Rok 2026 je však výnimočný tým, že nízka vodnosť výrazne zasiahla aj Dunaj. Ten má v porovnaní s menšími slovenskými riekami vyrovnanejší režim, pretože ho zásobujú rozsiahle oblasti vrátane alpských prítokov. Ani tento zdroj však nedokázal vykompenzovať dlhodobý nedostatok zrážok v povodí.

Júl 2026 bol na Dunaji v Bratislave najsuchším júlom od začiatku meraní v roku 1901. Priemerný mesačný prietok dosiahol iba 939,2 kubického metra za sekundu, čo predstavuje 36 percent dlhodobého júlového normálu. Doterajší rekord z roku 2003 bol 1 326 kubických metrov za sekundu. Tohtoročný výsledok je teda približne o 29 percent nižší než predchádzajúce minimum.

O problematike vysychania našej najväčšej rieky napísal na sociálnej sieti aj odborník na dopravu a poslanec račianskeho Mestského zastupiteľstva Michal Feik. Ten upozornil, že strata vody ohrozuje napríklad aj ryby, organizmy, mokrade či lužné lesy a trpí tým aj hospodárstvo pre potrebu prevozu nižšieho množstva nákladu pomocou lodí.

"Nízky Dunaj a extrémne horúčavy nie sú dva oddelené javy. Sú súčasťou toho istého problému: krajina sa prehrieva, rýchlejšie stráca vodu a počas dlhých období bez zrážok nemá z čoho dopĺňať rieky, pôdu ani podzemné zásoby," varoval Feik.

Dunaj nevyschne, problémy vznikajú oveľa skôr

Úplné vyschnutie Dunaja podľa Hazlingera však nie je realistickým scenárom ani pri dnešných mimoriadnych podmienkach.

„Aby vyschol Dunaj, museli by vyschnúť všetky jeho prítoky. A keďže Dunaj odvodňuje 96 % územia Slovenska, musela by zmiznúť voda z celého Slovenska. Zároveň by k nám ani nesmelo nič pritekať, takže by museli vyschnúť všetky alpské zdrojnice Dunaja. Tento scenár je našťastie krajne nepravdepodobný,“ vysvetlil.

Údaj o rozsahu povodia potvrdzuje aj SHMÚ. Do povodia Dunaja patrí približne 96 percent rozlohy Slovenska; zvyšok územia odvodňujú najmä Poprad a Dunajec smerom do povodia Visly.

Rieka však nemusí vyschnúť, aby nízky stav vody spôsobil vážne následky. Problémy sa už prejavujú v lodnej doprave. Lode s väčším ponorom majú obmedzený prejazd niektorými úsekmi a vodohospodári po dohode s maďarskou stranou upravili režim hospodárenia s vodou v starom koryte Dunaja.

Na spoločnom slovensko-maďarskom úseku platili pre nízku hladinu aj obmedzenia stretávania a predbiehania plavidiel.

Nedostatok vody ohrozuje tiež ramená, mokrade a lužné lesy. Odrezané alebo vysychajúce ramená sa prehrievajú, znižuje sa v nich obsah kyslíka a izolované vodné plochy sa môžu stať pascou pre ryby a ďalšie živočíchy.

Hazlinger upozorňuje aj na prepojenie rieky s podzemnými vodami Žitného ostrova. „Dunaj aktuálne drénuje podzemnú vodu, teda znižuje jej hladinu, z celého Žitného ostrova. Dlhodobé zníženie hladiny bude mať fatálny vplyv na nivné spoločenstvá rastúce v blízkosti rieky a postupne bude pokles hladiny a poškodenie ekosystémov postupovať ďalej a ďalej od rieky,“ uviedol.

Najväčšie zásoby podzemnej vody na Žitnom ostrove sa nachádzajú vo veľkých hĺbkach a predstavujú významnú rezervu pre zásobovanie ľudí. Krátkodobo preto nízky Dunaj automaticky neznamená nedostatok pitnej vody. Oveľa rýchlejšie však na pokles reagujú plytké vody, mokrade, vegetácia a živočíchy.

Podľa údajov prezentovaných odborníkmi SHMÚ dosahovalo na konci júla približne 80 percent sledovaných objektov podpriemerné hladiny podzemných vôd alebo podpriemernú výdatnosť prameňov.

Pitná voda zatiaľ tečie, lokálne systémy však zlyhávajú

Slovensko ako celok momentálne nestojí pred bezprostredným kolapsom zásobovania pitnou vodou. Hydrológovia však upozorňujú, že problémy môžu nastať pri menších alebo menej výdatných lokálnych zdrojoch.

„Krajina teda nedostatkom vody už citeľne trpí, ľudí zachraňujú vodárenské spoločnosti, ktoré zatiaľ dodávajú pitnú vodu v dostatočnom množstve,“ konštatoval Hazlinger.

Ani dodávky z verejných vodovodov však nie sú všade bez problémov. Západoslovenská vodárenská spoločnosť musela na prelome júna a júla regulovať spotrebu a upozorňovala na pokles tlaku či dočasné prerušenia dodávok v takmer troch desiatkach miest a obcí v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V niektorých lokalitách dopĺňala vodojemy dovozom vody a zabezpečovala náhradné zásobovanie cisternami. Za príčiny označila dlhodobé sucho, vysoké teploty a výrazne zvýšenú spotrebu.

V ďalších oblastiach vodárenské spoločnosti a samosprávy zakázali používanie pitnej vody na polievanie záhrad a trávnikov či na napúšťanie bazénov. V Tornali má takéto obmedzenie platiť počas celého obdobia od júna do augusta pre pokles výdatnosti vodárenských zdrojov.

Pitnou vodou polievame trávniky

Hazlinger považuje za jeden z problémov spôsob, akým domácnosti s pitnou vodou zaobchádzajú.

„Na Slovensku máme neskutočný luxus – z kohútikov nám tečie pitná voda, čo časť populácie považuje za samozrejmé a používa pitnú vodu tam, kde by stačila úžitková. Typickými úkazmi sú polievanie trávnikov a záhrad a napúšťanie bazénov,“ povedal.

Za vhodné riešenie považuje budovanie systémov na zachytávanie zrážkovej vody, používanie úžitkovej vody a výber vegetácie, ktorá má menšie nároky na zavlažovanie. Pomôcť môže aj obmedzenie častého kosenia verejnej a súkromnej zelene. Vyššia vegetácia tieni pôdu, znižuje jej prehrievanie a spomaľuje odparovanie vody.

Samostatné studne môžu byť súčasťou lokálneho zásobovania úžitkovou vodou, nie sú však nevyčerpateľným riešením. Aj ich výdatnosť závisí od hladiny podzemnej vody a pri nadmernom odbere počas sucha môžu vysychať alebo zhoršiť stav okolitých zdrojov.

Úlohou štátu a samospráv preto podľa Hazlingera nemá byť iba vyzývanie domácností na šetrenie. Potrebná je kontrola odberov, ochrana vodárenských zdrojov pred znečistením a výstavbou, obnova mokradí, lužných lesov a prirodzených záplavových území, ale aj zmena spôsobu hospodárenia na poľnohospodárskej pôde.

„Najlacnejším a zároveň najefektívnejším riešením je pestrá krajina s vysokou schopnosťou viazať vodu počas zrážkových epizód a uvoľňovať ju v období sucha. Technické riešenia na zadržiavanie vody sú dobrým doplnkom, ale nie exkluzívnym ani univerzálnym riešením,“ zdôraznil.

Jedna búrka stačiť nebude

Zmenu situácie nemusia priniesť krátke lokálne búrky. Pri extrémne preschnutej alebo utlačenej pôde môže veľká časť prívalovej vody rýchlo odtiecť bez toho, aby doplnila hlbšie vrstvy pôdy, pramene a podzemné zdroje. Na zmiernenie sucha sú potrebné opakované a priestorovo rozsiahlejšie zrážky s miernejšou intenzitou.

„Naozaj je nutné, aby sa čoskoro objavili výraznejšie zrážky, ktoré tento proces zvrátia. To sa však netýka len Dunaja, ale celého stredoeurópskeho priestoru úpiaceho pod čižmou slnka a sucha,“ uzavrel Hazlinger.