Zatiahnuté
16°
Bratislava
Ľubor, Ľuboš
24.9.2026
Harabin: Ruské voľby boli legitímne. EPDE ho zaradila medzi „falošných pozorovateľov“
Zdielať na

Harabin: Ruské voľby boli legitímne. EPDE ho zaradila medzi „falošných pozorovateľov“

BRATISLAVA / Bývalý predseda Najvyššieho súdu (NS) SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin sa zúčastnil septembrových parlamentných volieb v Rusku ako zahraničný pozorovateľ. V rozhovore pre JOJ 24 uviedol, že boli zákonné, legitímne a spĺňajúce „špičkové kritériá demokratického volebného procesu“. Jeho hodnotenie je však v rozpore so závermi viacerých odborníkov, bývalých diplomatov aj Európskej platformy pre demokratické voľby (EPDE). Tá Harabina zaradila medzi 36 ľudí, ktorých označuje za tzv. falošných pozorovateľov. Rusko navyše na voľby nepozvalo pozorovateľov OBSE.

Archívne video Archívne zábery

Pozrite si archív (21.9.2026) relácie Geopolitika 24 s bývalými diplomatmi Pavlom Hamžíkom a Petrom Weissom..

Harabin pre JOJ 24 uviedol, že do Ruska vycestoval ako člen organizácie International Association for Political and Electoral Expertise (IAPEE). „Som členom International Association for Political and Electoral Expertise (IAPEE). Táto organizácia ma delegovala na voľby do ruskej Štátnej dumy. Dostal som akreditáciu od Centrálnej volebnej komisie Ruskej federácie a bol som v skupine siedmich pozorovateľov,“ povedal.

Jeho skupina podľa jeho slov pôsobila v Kemerovskej oblasti v regióne Kuzbas. „Boli sme delegovaní do Kemerovskej oblasti, región Kuzbas. Za tri dni sme navštívili 32 volebných okrskov. Moja monitorovacia skupina nezistila žiadne narušenia politického či nátlakového charakteru ani iné obštrukcie, ktoré by mali negatívnym alebo zaujatým spôsobom ovplyvňovať voličov,“ uviedol Harabin.

Svoje hodnotenie priebehu volieb formuloval jednoznačne. „Môžem povedať, že išlo o zákonný a legitímny proces, ktorý spĺňal špičkové kritériá demokratického volebného procesu. Nehovorím to ako kompliment Ruskej federácii, ale ako konštatovanie faktu, teda toho, čo som zistil.“ Náklady spojené s jeho účasťou podľa Harabina hradila organizácia, ktorá ho na voľby delegovala, nie Ruská federácia.

EPDE zaradila Harabina medzi tzv. falošných pozorovateľov

Odlišný pohľad na Harabinovu účasť má Európska platforma pre demokratické voľby (EPDE), ktorá sa venuje podpore nezávislého občianskeho pozorovania volieb a integrite volebných procesov. Platforma po ruských voľbách zverejnila predbežný zoznam 36 ľudí, ktorých označila za tzv. falošných pozorovateľov. Nachádza sa na ňom aj Harabin, pri ktorom EPDE uvádza príslušnosť k misii IAPEE.

EPDE tvrdí, že ruské voľby sa konali v prísne kontrolovanom politickom prostredí bez skutočnej politickej súťaže. S odvolaním sa na Russian Election Monitor poukazuje okrem iného na tlak na voličov, manipulácie pri elektronickom hlasovaní a zdokumentované prípady volebných podvodov.

Za problém považuje aj spôsob zahraničného pozorovania. Podľa EPDE sa voľby uskutočnili bez organizovaného nezávislého dohľadu a niektorí zahraniční účastníci verejne pozitívne hodnotili hlasovanie ešte pred jeho skončením. Platforma tvrdí, že ich následne ruské médiá prezentovali ako nezávislých medzinárodných pozorovateľov, hoci podľa EPDE neexistoval dostatočný podklad na všeobecné závery o celom volebnom procese.

EPDE zároveň uvádza, že IAPEE patrí medzi nové organizácie zapojené do pozorovania ruských volieb. Russian Election Monitor vznik tejto novej siete pozorovateľov interpretuje ako súčasť snahy Kremľa vytvoriť alternatívu k etablovanému medzinárodnému volebnému monitoringu. Ide o hodnotenie týchto organizácií, nie o označenie, ktoré by IAPEE používala sama.

Rusko na voľby OBSE  nepozvalo

Na voľbách chýbala štandardná pozorovateľská misia Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý monitoruje voľby v členských štátoch organizácie. Rusko pozorovateľov OBSE na septembrové voľby nepozvalo. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v stanovisku vydanom v mene Európskej únie vyjadrila ľútosť nad rozhodnutím Ruska nepozvať pozorovateľov OBSE. Podľa stanoviska tým ruskí voliči a inštitúcie prišli o nestranné a nezávislé hodnotenie volieb. EÚ zároveň uviedla, že hlasovanie poukázalo na pokračujúcu a prehlbujúcu sa eróziu demokracie v Rusku a konalo sa v čoraz autoritatívnejšom politickom prostredí.

​Poukázala na vyradenie kandidátov strany Jabloko z federálnej kandidátky či obmedzovanie prístupu k nezávislým informáciám. Odsúdila tiež hlasovanie organizované Ruskom na okupovaných územiach Ukrajiny, ktorého konanie ani výsledky neuznáva.

Bývalí diplomati: Voľby neboli demokratické ani férové

Kriticky ruské voľby hodnotili aj bývalí slovenskí diplomati Pavol Hamžík a Peter Weiss v relácii JOJ 24 Geopolitika 24. Hamžík výsledok spájal najmä s podmienkami, v ktorých sa voľby konali, a s postavením opozície.

„Nič iné sa nedalo očakávať, pretože voľby prebehli v silnom politickom prostredí s prakticky likvidáciou opozície, súdnymi rozhodnutiami, terorom, proste rôznymi tlakmi,“ povedal Hamžík. Podľa neho bola opozícia z politického súboja prakticky vyradená. „Nemôžeme povedať, že tieto voľby nielenže by boli férové, ale podľa mňa neboli ani demokratické.“

Rovnako ich hodnotil Weiss. „Tie voľby určite neboli ani demokratické a už vôbec nie férové,“ uviedol. Podľa neho nešlo o skutočnú súťaž o moc. „To bola politická operácia Putinovho režimu, ako udržať pod kontrolou Štátnu dumu, politické strany a vyradiť všetkých, ktorí by mohli namietať proti vojne,“ vyhlásil.

Wlachovský: Voľby posilňujú legitimitu režimu

Bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v Štúdiu 24 takisto upozorňoval na podmienky, v ktorých sa hlasovanie uskutočnilo. Poukázal na obmedzovanie politickej opozície a médií, ako aj na vyradenie protivojnovej strany Jabloko. „Tie voľby sa nedajú považovať za ani férové a ani slobodné,“ povedal Wlachovský. Význam samotného uskutočnenia hlasovania vidí aj v legitimizácii existujúceho politického systému. „To, že voľby prebehli, je dôležité z hľadiska legitimity Putinovho režimu v Rusku,“ uviedol.

Už pred voľbami ich transparentnosť spochybňoval aj novinár a publicista Jiří Just, ktorý dlhodobo žije v Moskve. Na otázku o transparentnosti ruských volieb v auguste v Štúdiu 24 odpovedal: „Pokiaľ hovoríme o ruských voľbách, tak v žiadnom prípade.“ Vyradenie Jabloka spájal s jeho protivojnovým postojom a snahou ruských orgánov dostať volebný proces podľa jeho hodnotenia pod úplnú kontrolu.

Harabin: V Rusku je väčšia sloboda slova ako v EÚ

Harabin napriek tejto kritike hodnotí pomery v Rusku odlišne. V rozhovore pre JOJ 24 odmietol pochybnosti o slobodnom rozhodovaní voličov, s ktorými sa počas svojej misie stretol. „Nátlakové procesy som nezistil ani žiadne obštrukcie,“ uviedol.

Zašiel pritom ešte ďalej aj pri porovnaní slobody prejavu v Rusku a Európskej únii. „Určite je väčšia sloboda slova v Ruskej federácii ako v priestore Európskej únie, pretože tam ľudia nie sú stíhaní za názor, tak ako som bol stíhaný ja za to, že som povedal, že Rusko nie je agresor a neporušuje medzinárodné právo,“ povedal Harabin.

Harabin svoje hodnotenie opiera o skúsenosti sedemčlennej skupiny, ktorá počas troch dní navštívila 32 volebných okrskov v Kemerovskej oblasti. Na voľbách ale nebola prítomná misia OBSE/ODIHR, ktorá volebný proces posudzuje podľa vlastnej pozorovateľskej metodiky. Rusko ju na septembrové voľby nepozvalo.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy