17°
Bratislava
„Kričiaca múmia“ z Egypta desiatky rokov mätie vedcov. Jej výraz mohol zachytiť posledné chvíle života
„Kričiaca múmia“ z Egypta desiatky rokov mätie vedcov. Jej výraz mohol zachytiť posledné chvíle života
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
EGYPT / Múmiu ženy s doširoka otvorenými ústami objavili archeológovia v Egypte pred viac ako 90 rokmi. Nezvyčajný výraz jej tváre bol dlho pripisovaný chybám pri mumifikácii. Novšie výskumy však ukazujú, že telo bolo naopak nabalzamované mimoriadne starostlivo. Vedci preto pracujú s hypotézou, že výraz tváre mohol vzniknúť už v okamihu smrti.
Archívna reportáž
Múmia, ktorá dostala prezývku „Kričiaca žena“, bola objavená počas vykopávok v rokoch 1935 až 1936 v egyptskej oblasti Téby, dnešnom Luxore, píše Metro. Ležala v drevenej rakve pod hrobkou Senmuta, významného architekta a vysokopostaveného úradníka z obdobia vlády faraónky Hatšepsut. Informuje o tom britský portál Metro.
Identita ženy zostáva neznáma. Vzhľadom na miesto nálezu sa predpokladá, že mohla byť príbuznou Senmuta. Najväčšiu pozornosť však od začiatku pútala jej tvár – hlava je mierne naklonená, ústa zostali doširoka otvorené a celkový výraz pripomína výkrik.
Pôvodne sa uvažovalo, že za nezvyčajným vzhľadom stojí nedbalá mumifikácia a že balzamovači jednoducho nezatvorili žene ústa. Podrobné skúmanie tela však túto teóriu spochybnilo.
Kričiaca múmia
Sahar Saleem
Použili drahé materiály
Vedci zistili, že pri mumifikácii boli použité drahé a dovážané látky. Na tele, plátenných obväzoch aj parochni identifikovali okrem iného živice, borievku a kadidlo. Takéto materiály podľa výskumníkov naznačujú, že žena mala zrejme vyššie spoločenské postavenie a jej pohrebu venovali značnú pozornosť.
Pozoruhodná bola aj samotná parochňa. Nebola vyrobená z ľudských vlasov, ale z vlákien datľovej palmy. Tie boli zafarbené červenkastou hennou a pokryté zmesou, v ktorej vedci našli napríklad kremeň, magnetit a albit.
Výsledky tak podľa autorov štúdie odporujú staršej predstave, že ponechanie vnútorných orgánov v tele muselo automaticky znamenať nekvalitnú mumifikáciu. V prípade tejto ženy zostal v lebke vysušený mozog a v tele sa zachovali aj scvrknuté vnútorné orgány. Výskumníci zároveň nenašli typické rezy používané pri ich vyberaní.
Zomrela približne vo veku 48 rokov
Telo skúmali pomocou röntgenových snímok, počítačovej tomografie a viacerých analytických metód vrátane elektrónovej mikroskopie.
CT vyšetrenie ukázalo, že žena mala v čase smrti približne 48 rokov, hoci ide o odhad s pomerne širokým rozpätím. Za života mohla merať približne 154 centimetrov. Na kostiach a kĺboch mala mierne degeneratívne zmeny zodpovedajúce strednému veku.
Viaceré zuby jej vypadli ešte pred smrťou a ďalšie boli výrazne opotrebované alebo poškodené. Vedci však na CT snímkach nenašli známky aterosklerózy ani jednoznačné poranenie či ochorenie, ktoré by dokázalo vysvetliť jej smrť. Presnú príčinu smrti sa preto určiť nepodarilo.
Mohla zomrieť v silnej bolesti
Jedným z možných vysvetlení neobvyklej tváre je podľa výskumníkov takzvaný kadaverózny spazmus. Ide o vzácny a stále nie úplne objasnený jav, pri ktorom môže určitá skupina svalov stuhnúť bezprostredne pri smrti.
Na rozdiel od posmrtnej stuhnutosti, ktorá postupne zasahuje celé telo, sa kadaverózny spazmus môže objaviť okamžite a iba v určitých svaloch. Opisuje sa najmä v súvislosti s výraznou fyzickou alebo emocionálnou záťažou tesne pred smrťou.
„Kričiaci výraz tváre múmie v tejto štúdii možno interpretovať ako kadaverózny spazmus, čo by naznačovalo, že žena zomrela s výkrikom v dôsledku agónie alebo bolesti,“ uviedli autori výskumu.
Podľa nich je možné, že balzamovači začali telo konzervovať ešte predtým, ako sa svaly uvoľnili. Poloha úst sa tak mohla zachovať počas nasledujúcich tisícročí. Stiahnuté svaly im zároveň mohli zabrániť v tom, aby žene ústa zatvorili.
Vedci však upozorňujú, že túto hypotézu nemožno považovať za definitívne vysvetlenie. Výraz tváre mŕtveho človeka nemusí nevyhnutne vypovedať o jeho pocitoch v okamihu smrti. Ovplyvniť ho môže rozklad tela, rýchlosť vysušovania, spôsob uloženia či tlak obväzov počas mumifikácie.
