Záhada tisícky rokov starého masového hrobu sa posunula. Spútaní muži zrejme neboli cudzí

Keď archeológovia v roku 2016 skúmali pohrebisko Phaleron neďaleko Atén, narazili na mimoriadne nezvyčajný nález. V troch masových hroboch pochádzajúcich zo 7. a 6. storočia pred naším letopočtom ležali pozostatky 79 dospelých mužov. Mnohí z nich boli stále spojení kovovými putami, píše portál Phys.org.

Identita mužov ani okolnosti ich smrti dodnes nie sú známe. Od objavenia hrobov sa preto objavili rôzne teórie. Mohlo ísť o cudzích útočníkov, pirátov, politických rebelov, prípadne miestnych zločincov alebo ľudí popravených počas vnútorných mocenských konfliktov.

Prečítajte si tiež

V čínskej hrobke našli jed. Vedci teraz prepisujú dejiny

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Archaeological Science: Reports teraz jednu časť záhady výrazne objasnila. Vedci skúmali chemické zloženie zubov mužov a zisťovali, kde strávili detstvo. Výsledky ukázali, že takmer všetci pochádzali z regiónu, kde ich neskôr pochovali.

Odpoveď zostala zapísaná v ich zuboch

Výskumný tím analyzoval pozostatky celkovo 163 ľudí pochovaných vo Phalerone. Medzi nimi bolo 66 zo 79 mužov nájdených v troch masových hroboch.

Odborníci sa sústredili na izotopy stroncia zachované v zubnej sklovine. Chemické zloženie stroncia sa líši podľa geologického prostredia. Do ľudského tela sa dostáva prostredníctvom vody a potravy a počas tvorby zubnej skloviny sa v nej jeho charakteristické zastúpenie uchová. Sklovina sa už neskôr zásadne nemení, a preto môže archeológom poskytnúť informáciu o oblasti, v ktorej človek vyrastal.

Výsledky boli veľmi jednoznačné. Z 66 skúmaných mužov z masových hrobov malo 64, teda 96,9 percenta, hodnoty zodpovedajúce Attike. Iba dvaja vykazovali známky toho, že svoje detstvo prežili mimo regiónu.

Prečítajte si tiež

V Turecku otvorili 2 400-ročný hrob s veľkým tajomstvom

Podobný výsledok prinieslo aj porovnanie s ostatnými pochovanými ľuďmi. Z celej vzorky 163 osôb bolo ako miestnych vyhodnotených 156, teda približne 95,7 percenta. Spútaní muži sa preto svojim geografickým pôvodom výrazne nelíšili od bežnej populácie pochovanej na rovnakom mieste.

Teória o zahraničných útočníkoch slabne

Zistenie je podstatné najmä preto, že oslabuje jednu z doterajších možností vysvetľujúcich hromadný hrob. Ak by išlo napríklad o skupinu zahraničných bojovníkov alebo útočníkov, vedci by očakávali výraznejší podiel ľudí pochádzajúcich z oblastí mimo Attiky.

Namiesto toho sa ukázalo, že chemické stopy v zuboch spútaných mužov sú takmer rovnaké ako v prípade ostatných obyvateľov pochovaných vo Phalerone. Autori výskumu uvádzajú, že ich prekvapilo, do akej miery boli ľudia z masových hrobov miestni.

Výsledok zároveň zapadá do ďalších historických a archeologických údajov, podľa ktorých bola migrácia do archaickej Attiky zrejme nižšia ako v niektorých iných oblastiach vtedajšieho Stredomoria.

Otázka, kto mužov popravil a prečo, však zostáva otvorená.

Prečítajte si tiež

Tajomstvo 7000 rokov starej osady pri Vrábľoch: Archeológovia objavili viac než 100 tiel bez hláv

Mohlo ísť o vnútorný politický konflikt

Nové výsledky podľa autorov štúdie zvyšujú pravdepodobnosť, že smrť mužov súvisela s udalosťami odohrávajúcimi sa priamo vo vnútri miestnej spoločnosti.

Attika v 7. a 6. storočí pred naším letopočtom prechádzala obdobím politických sporov a mocenských konfliktov. Výskumníci preto medzi možnosťami spomínajú, že muži mohli byť účastníkmi neúspešného politického prevratu alebo príslušníkmi porazenej frakcie. Ďalšou možnosťou je, že išlo o miestnych zločincov popravených spoločne ako verejnú demonštráciu moci.

Samotná izotopová analýza však nedokáže určiť ich povolanie, politickú príslušnosť ani dôvod popravy. Ukazuje iba to, kde skúmaní ľudia pravdepodobne prežili detstvo. Preto zatiaľ nie je možné žiadny konkrétny historický scenár považovať za potvrdený.

Prečítajte si tiež

Archeológovia odhalili, ako voňali domy v Pompejach

Autori štúdie výsledky interpretujú ako dôkaz, že násilie zachytené v masových hroboch bolo pravdepodobne obrátené dovnútra miestnej spoločnosti – proti ľuďom, ktorí boli súčasťou sociálneho aj fyzického prostredia Attiky.

Kto bolo 79 spútaných mužov?

Samotný spôsob pochovania je jedným z dôvodov, prečo nález vyvoláva taký záujem. Všetkých 79 mužov bolo uložených do troch masových hrobov a mnoho z nich zostalo v čase pochovania spútaných kovovými okovami. Hroby pochádzajú z obdobia približne pred 2 600 rokmi, keď sa politické usporiadanie Atén ešte len formovalo.

V minulosti sa preto objavili pokusy spájať hrob s konkrétnymi udalosťami známych z antických prameňov. Nová štúdia však žiadnu konkrétnu udalosť s pozostatkami nespája ako dokázanú. Jej cieľom bolo predovšetkým zistiť, či muži vyrastali v Attike alebo pochádzali z iných regiónov.

Prečítajte si tiež

Polícia našla v hrobe telá 50 malých detí, ktorých sa niekto nezákonne zbavil

A práve v tejto otázke prináša zatiaľ najsilnejšiu odpoveď. Zo 66 analyzovaných spútaných mužov bolo 64 s veľkou pravdepodobnosťou miestnych. Záhada ich identity teda zostáva nevyriešená, no okruh možných vysvetlení sa zúžil. Namiesto masakru cudzej skupiny dnes výsledky viac poukazujú na udalosti vo vnútri samotnej attickej spoločnosti – politický konflikt, organizovanú popravu alebo inú formu násilia medzi miestnymi obyvateľmi.