Polojasno
11°
Bratislava
Eugen
18.11.2026
Tri dni bez pomoci. EÚ radí Európanom pripraviť si zásoby, vodu aj evakuačnú tašku
Zdielať na

Tri dni bez pomoci. EÚ radí Európanom pripraviť si zásoby, vodu aj evakuačnú tašku

BRUSEL / Čo ak na niekoľko dní vypadne elektrina, prestane fungovať voda alebo sa pre kybernetický útok ochromí doprava a komunikácia? Európska únia chce, aby boli obyvatelia pripravení zvládnuť prvých 72 hodín krízy aj bez okamžitej pomoci záchranných zložiek. Európska komisia preto predstavila nové odporúčania pre domácnosti. Ľudia by mali mať pripravené zásoby potravín, pitnej vody, liekov a hotovosti, ale aj evakuačnú tašku a plán pre prípad núdze.

Archívna reportáž

Ministerstvo vnútra vydalo pred pár dňami brožúru s pokynmi pre ľudí, ako sa majú správať v krízových situáciách.

To najdôležitejšie z článku:

  • Domácnosti by mali zvládnuť prvých 72 hodín bez pomoci. Ide o minimálny čas, na ktorý sa majú pripraviť.
  • Zásoby by mali zahŕňať vodu, potraviny, lieky a hotovosť. Dôležitá je aj baterka a možnosť pripraviť si jedlo bez elektriny.
  • EÚ odporúča pripraviť si evakuačnú tašku. Nemali by v nej chýbať doklady a potrebné lieky.
  • Dôvodom sú rôzne krízy a bezpečnostné hrozby. Od povodní a požiarov až po kyberútoky, sabotáže či ozbrojené konflikty.
  • Odporúčania nie sú právne záväzné. Ich zavedenie a konkrétne pokyny pre obyvateľov zostávajú na jednotlivých členských štátoch.

Prečo práve 72 hodín?

Európska komisia predstavila nové odporúčania 3. novembra na Európskom fóre civilnej ochrany. Za iniciatívou stojí eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová. Cieľom je, aby sa príprava na mimoriadne udalosti stala bežnou súčasťou života.

Domácnosti by mali dokázať zabezpečiť svoje základné potreby aspoň počas prvých troch dní, keď môžu byť záchranné zložky a ďalšie verejné služby preťažené. Práve prvých 72 hodín po katastrofe býva podľa odborníkov najkritickejších.

Záchranári musia vyhodnotiť rozsah škôd, lokalizovať ľudí v ohrození, pomáhať zraneným a obnovovať základnú infraštruktúru. Ieva Birka, výskumníčka z Lotyšska, ktorá sa venuje pripravenosti obyvateľstva na krízy, vysvetlila pre Euronews, že úrady potrebujú približne tri dni na vyhodnotenie situácie, mobilizáciu síl a pomoc ľuďom, ktorí sa nedokážu postarať sami o seba.

Hadja Lahbib s Ursulou von der Leyen

Hadja Lahbib s Ursulou von der Leyen

TASR

​

Po tomto období by už podľa nej mala byť dostupná organizovaná pomoc. Zároveň však upozornila, že 72 hodín je iba minimum, nie maximálna hranica. Pri dlhodobom výpadku elektriny, kybernetickom útoku alebo vojne môže krízová situácia trvať podstatne dlhšie.

Čo by nemalo chýbať v domácnosti?

Odporúčania sa sústreďujú na základné potreby, bez ktorých sa ľudia počas mimoriadnej situácie nezaobídu. Nejde o jeden univerzálny zoznam pre všetky krajiny a domácnosti. Každý by mal zohľadniť svoje zdravotné potreby, počet členov rodiny, vek, miesto bydliska aj možné riziká v okolí.

Medzi najdôležitejšie zásoby patria:

  • Pitná voda – dostatočné množstvo na pitie a základnú hygienu.
  • Trvanlivé potraviny – jedlo, ktoré nevyžaduje chladenie a ideálne ani zložitú prípravu.
  • Lieky – najmä pravidelne užívané lieky a zdravotnícke potreby.
  • Hotovosť – pri výpadku elektriny alebo platobných systémov nemusia fungovať bankomaty ani platobné terminály.
  • Baterka a náhradné batérie – užitočné pri výpadku elektrickej energie.
  • Základné vybavenie na prvú pomoc – pomôcky na ošetrenie drobných poranení.
  • Možnosť prípravy jedla bez elektriny – domácnosť by mala vedieť zabezpečiť základné fungovanie aj bez bežných spotrebičov.

Dôležité je myslieť aj na deti, seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením či domácich miláčikov. Príprava musí zohľadňovať individuálne potreby všetkých členov domácnosti.

Pripravená by mala byť aj evakuačná taška

Okrem domácich zásob odporúča Európska komisia pripraviť si aj tašku, ktorú bude možné v prípade potreby rýchlo vziať so sebou. Využiť ju možno pri evakuácii pre povodeň, požiar, poškodenie budovy alebo inú mimoriadnu udalosť. Mala by obsahovať predovšetkým dôležité osobné doklady, potrebné lieky a základné veci na prežitie mimo domova.

Užitočné je mať pripravený aj plán, ako sa členovia rodiny v prípade núdze skontaktujú a kde sa stretnú, ak sa od seba oddelia.

Odporúčania sa týkajú aj praktických zručností. Ľudia by mali vedieť poskytnúť základnú prvú pomoc, pripraviť si jedlo bez elektriny a správne reagovať na oficiálne varovania. Komisia zároveň zdôrazňuje, že pripravenosť neznamená iba nakúpiť zásoby. Dôležité je vedieť, ako sa správať v stresových situáciách a ako pomôcť ľuďom vo svojom okolí.

Vojna, kyberútoky aj prírodné katastrofy

Nové odporúčania prichádzajú v čase, keď Európa čelí čoraz rozmanitejším bezpečnostným hrozbám. Komisia upozorňuje na riziká spojené s vojnou na Ukrajine, nestabilitou na Blízkom východe, sabotážami kritickej infraštruktúry, kybernetickými útokmi či extrémnym počasím. V posledných mesiacoch sa v Európe objavilo viacero incidentov, ktoré ukázali, ako rýchlo môže dôjsť k narušeniu bežného fungovania spoločnosti.

Euronews pripomína napríklad októbrové kybernetické útoky na chladiace zariadenia v supermarketoch v niekoľkých európskych krajinách. Útočníci na diaľku zmenili nastavenia zariadení, čím spôsobili zvýšenie teploty a znehodnotenie veľkého množstva potravín.

​

Začiatkom novembra zase viaceré európske krajiny čelili vlne anonymných bombových hrozieb. Tie zasiahli najmenej 20 letísk, viac ako 35 komerčných letov a verejnoprávne médiá. Hoci sa hrozby napokon ukázali ako falošné, vyžiadali si núdzové pristátia, evakuácie terminálov aj nasadenie stíhačiek.

Medzi ďalšie riziká patria výpadky elektriny, poškodenie komunikačných sietí, povodne a lesné požiare.

Niektoré krajiny sú pripravené lepšie ako iné

Európske štáty pristupujú k príprave obyvateľstva rozdielne. Niektoré už majú dlhoročné programy, ktoré ľudí učia, ako zvládnuť mimoriadne situácie.

Fínsko má napríklad program s názvom 72 tuntia, ktorý obyvateľov pripravuje na samostatné fungovanie počas prvých troch dní krízy. Švédsko zase distribuuje informačné brožúry o krízovej pripravenosti do domácností. Estónsko odporúča obyvateľom pripraviť sa dokonca na týždeň bez vonkajšej pomoci.

Nemecko radí domácnostiam vytvárať zásoby až na desať dní. Poľsko, Česko a Rumunsko zaviedli vlastné programy zamerané na 72-hodinovú pripravenosť. Významnú úlohu v ich rozhodovaní zohráva aj geografická blízkosť vojny na Ukrajine.

Naopak, podľa analýzy Centra pre európske politické štúdie (CEPS) je pripravenosť obyvateľstva nižšia v niektorých západných a južných krajinách Európy. 

​

Odporúčania nie sú povinnosťou, rozhodnú jednotlivé štáty

Dôležité je, že nové európske usmernenia nepredstavujú právne záväznú povinnosť pre každú domácnosť. Ide o odporúčania, ktorými chce Európska komisia pomôcť členským štátom vytvárať vlastné systémy krízovej pripravenosti. Konkrétne opatrenia a ich zavedenie zostávajú v kompetencii národných vlád.

Jednotlivé krajiny si môžu prispôsobiť pokyny svojim geografickým podmienkam, rizikám a možnostiam obyvateľstva. Eurokomisárka Hadja Lahbibová zdôraznila, že neexistuje jeden univerzálny zoznam zásob, ktorý by bol vhodný pre všetkých. „Pripravenosť nemusí byť drahá. Jednoduché kroky môžu priniesť skutočný rozdiel,“ uviedla podľa Euronews.

Komisia zároveň upozorňuje na riziko, že nie všetky domácnosti si môžu dovoliť vytvárať rozsiahle zásoby. Aj preto by odporúčania mali byť dostupné a prispôsobené možnostiam rôznych skupín obyvateľstva.

Aké sú odporúčania Slovenska? Dozviete sa v tomto článku. 

Pripravenosť sa má učiť už v školách

Súčasťou európskych odporúčaní je aj vzdelávanie najmladších. Komisia chce, aby sa základy krízovej pripravenosti postupne začlenili do predprimárneho a primárneho vzdelávania. Deti by sa mali primeraným spôsobom naučiť rozpoznávať nebezpečenstvo, reagovať na varovania, privolať pomoc na čísle 112 a poskytnúť základnú prvú pomoc.

Vzdelávanie by podľa komisie nemalo v deťoch vyvolávať strach ani zbytočnú úzkosť. Cieľom je, aby vedeli v prípade nebezpečenstva správne reagovať a pomôcť sebe aj ostatným. Dôležitou súčasťou stratégie je tiež ochrana ľudí so zdravotným znevýhodnením. Evakuačné plány, doprava či núdzové úkryty musia zohľadňovať aj ich potreby.

Európska komisia zároveň zdôrazňuje, že pripravenosť na krízy nie je iba úlohou štátu a záchranných zložiek. Dôležitá je aj spolupráca medzi susedmi, rodinami a miestnymi komunitami.

ZDROJE: Euronews, Európska komisia – civilná ochrana, Rada Európskej únie – odporúčania pre 72-hodinovú pripravenosť

Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy