Energetická kríza vyvoláva obavy. Budeme mať na Slovensku čím kúriť?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Energetická kríza a pretrvávajúce vysoké ceny ropy a plynu nútia krajiny po celom kontinente intenzívne plniť svoje zásobníky. Slovensko nie je výnimkou, no otázka zabezpečenia vykurovania pre domácnosti, z ktorých 63 % závisí práve od zemného plynu, rezonuje obzvlášť silno.

Obavy pred zimou a stav zásobníkov

Diskusie o dostatku plynu na nadchádzajúcu zimu sú prirodzenou reakciou na dynamickú situáciu na energetických trhoch. Na Slovensku je zatiaľ naplnenosť zásobníkov zemného plynu na úrovni okolo 50 percent. Tento stav je nižší než v predchádzajúcom roku a vyvoláva otázky, či budú zásoby dostatočné pre chladné mesiace.

Martin Jarábek, riaditeľ spoločnosti NAFTA, ktorá prevádzkuje zásobníky, však ubezpečuje: „Naša naplnenosť je síce dnes na úrovni 53 %, ale je to výrazne dostatočné pre zvládnutie zimnej sezóny.“ Podobne pozitívne správy prichádzajú aj od najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku, SPP. Ich zásobníky sú aktuálne naplnené na úrovni 17 TWh, čo predstavuje približne rovnaké množstvo ako vlani.

Predseda predstavenstva SPP Juraj Ondris k tomu dodáva: „Sú viac ako dvojnásobné, ktoré potrebujeme pre našich zákazníkov.“

Prečo sa plyn neoplatí skladovať?

Hoci celková naplnenosť môže byť o niečo nižšia, ako bývala v minulosti, existuje pre to ekonomický dôvod. Jozef Badida, analytik portálu Energieprevas.sk, vysvetľuje situáciu na trhu: „Je pravda, že voľakedy vedeli na Slovensku aj zahraniční investori uskladňovať plyn, teraz to nerobia, lebo sa im to nevypláca cenovo.“

V minulosti bol bežnou praxou nákup lacného plynu v letných mesiacoch, jeho uskladnenie v zásobníkoch a následný predaj za vyššiu cenu v zime. Dnešná situácia na trhu je však opačná, čo znamená, že obchodníkom sa aktuálne plyn neoplatí skladovať pre neskorší predaj.

Slovensko lídrom v kapacite zásobníkov

Napriek menšej angažovanosti zahraničných investorov a kolísavým cenám si Slovensko udržuje silnú pozíciu v oblasti skladovacích kapacít. Kapacita našich zásobníkov dokáže pokryť približne 75 % ročnej spotreby krajiny, pričom väčšina plynu v nich aj naďalej pochádza z Ruska. Martin Jarábek z NAFTY podčiarkuje výnimočnosť Slovenska v tomto smere: „Slovensko patrí medzi európsku špičku v pomere kapacity zásobníkov a ročnej spotreby. Ak sa nemýlim, sme na treťom mieste.“

Rastislav Ňukovič, prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), dopĺňa, že vďaka takýmto kapacitám „pre samotné Slovensko nie je nutné, aby tá naplnenosť bola vysoká.“ Zjednodušene povedané, aj keď je plynu na trhu menej, pre vlastnú spotrebu sa Slovensku podarilo získať dostatočné množstvo.

Cena ako kľúčová výzva

Hlavnou výzvou v súčasnej energetickej situácii tak nie je dostupnosť zemného plynu, ale jeho cena. Juraj Ondris zo SPP to potvrdzuje slovami: „Ten plyn nie je ťažké zohnať. Otázka je vždy len cena.“ S tým súhlasí aj analytik Jozef Badida, ktorý konštatuje, že „tá cena je strašne vysoká.“

Dosah na ekonomiku a domácnosti

Vysoké ceny plynu majú rôzny dosah na jednotlivé sektory. Zatiaľ čo cena pre domácnosti je regulovaná, a preto pocítime tento nárast až v roku 2028, priemyselné podniky musia znášať aktuálne neprimerane vysoké náklady. Stanislav Pánis, ekonóm J&T Banky, varuje pred širšími dôsledkami: „Tie vyššie ceny energií budú vytvárať určité inflačné tlaky, ktoré sa môžu časom preliať do širšej ekonomiky.“

Situácia okolo zásob plynu pred zimou na Slovensku sa tak javí ako stabilizovaná, pokiaľ ide o množstvo potrebné na vykurovanie. Hlavným bodom pozornosti zostáva globálna cena energií a jej dlhodobý dopad na hospodárstvo a finančnú stabilitu.