Ekonomický analytik varuje, že konsolidácia sa ešte neskončila. Čo rating znamená pre ľudí?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor’s ponechala Slovensku úverové hodnotenie na úrovni A so stabilným výhľadom. Ministerstvo financií to vníma ako potvrdenie správneho nastavenia štátneho rozpočtu, podľa vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Martina Hudcovského však takéto hodnotenie neznamená, že verejné financie sú v dobrej kondícii. Stabilný výhľad podľa neho predovšetkým naznačuje, že agentúra v najbližšom období neočakáva výraznú zmenu súčasného hodnotenia.
Stabilný rating neznamená, že je všetko v poriadku
Podľa Hudcovského treba najnovšie rozhodnutie vnímať v kontexte aprílového zníženia ratingu. Agentúra vtedy upozornila na riziká spojené s vývojom verejných financií a predpokladala, že po viacerých konsolidačných opatreniach sa deficit štátneho rozpočtu opäť zvýši.
Následne schválený rozpočet podľa analytika tieto očakávania potvrdil. Októbrové rozhodnutie preto podľa neho nepredstavuje nový pozitívny signál, ale skôr potvrdenie predchádzajúcej prognózy. „Potvrdenie tejto známky nehovorí o tom, že máme dobre nastavené verejné financie. Je to skôr kontrola toho, že to, čo sme si mysleli v apríli, že sa stane v októbri, sa naozaj stalo,“ vysvetlil Hudcovský.
Stabilný výhľad podľa neho znamená, že agentúra v súčasnosti nepredpokladá zásadné zlepšenie ani zhoršenie situácie. Nejde však o potvrdenie, že konsolidácia sa skončila alebo že verejné financie už nepotrebujú ďalšie opatrenia.
Čo rating znamená pre bežných ľudí?
Úverový rating štátu je hodnotenie jeho schopnosti splácať záväzky. Investorom pomáha odhadnúť riziko, ktoré podstupujú, keď krajine požičiavajú peniaze. Hudcovský vysvetlil, že ratingové agentúry pri hodnotení zohľadňujú viacero faktorov. Patrí medzi ne hospodársky rast, stav verejných financií, fungovanie štátnych inštitúcií aj vymáhateľnosť práva.
Analytik upozornil, že zhoršenie ratingu môže mať priamy dosah na cenu, za ktorú si štát požičiava na finančných trhoch. Investori totiž pri vyššom riziku požadujú vyšší výnos. Konkrétne hodnoty sa v čase menia, no princíp zostáva rovnaký: čím vyššie riziko investori krajine pripisujú, tým drahšie si môže požičiavať.
Vyššie náklady na obsluhu štátneho dlhu následne obmedzujú priestor na ďalšie výdavky. Menej peňazí tak môže zostať na verejné služby, investície alebo pomoc domácnostiam v čase hospodárskych problémov.
Bez ďalších reforiem hrozí ďalšie zhoršenie
Podľa Hudcovského bude rozhodujúce, či sa Slovensku podarí znížiť deficit a stabilizovať verejný dlh. Až po preukázateľnom zlepšení by mohli ratingové agentúry najskôr zmeniť výhľad na pozitívny a neskôr pristúpiť aj k zvýšeniu samotného hodnotenia.
Za hlavný problém považuje vysoké výdavky štátu, ktoré súvisia aj so starnutím populácie a nastavením sociálneho systému. „Najdôležitejšie bude určite kontrolovať tie výdavky,“ zdôraznil.
Podľa neho by štát mal dôslednejšie posudzovať, komu a v akej výške poskytuje jednotlivé dávky. Ako príklady uviedol energopomoc, trináste dôchodky či príspevky na deti. Kritizoval najmä plošné opatrenia, ktoré nerozlišujú medzi domácnosťami podľa ich finančnej situácie. Priznal však, že obmedzovanie niektorých výdavkov je politicky náročné, pretože môže byť nepopulárne medzi voličmi.
Ďalšia kríza by mohla Slovensko zasiahnuť výraznejšie
Analytik varoval aj pred scenárom, v ktorom by krajinu zasiahla rozsiahla hospodárska kríza podobná finančnej kríze z roku 2008 alebo pandémii. V takej situácii by štát potreboval dodatočné zdroje na podporu obyvateľov a firiem. Ak by však investori prestali slovenským dlhopisom dôverovať, získavanie potrebných peňazí by sa mohlo výrazne skomplikovať.
Hudcovský pripomenul, že pri vysokom zadlžení nemusí byť obnova dôvery taká rýchla ako v minulosti. V krajnom prípade by Slovensko mohlo potrebovať pomoc zahraničných veriteľov, ktorá by bola spojená s ďalšími úspornými opatreniami.
Rozhodujúce budú kroky po roku 2027
Otázniky vyvoláva aj vývoj verejných financií po roku 2027. Podľa Hudcovského schválený rozpočtový plán neposkytuje dostatočne jasnú predstavu o tom, aké opatrenia bude štát prijímať v nasledujúcich rokoch.
Práve táto neistota môže komplikovať hodnotenie dlhodobej schopnosti Slovenska stabilizovať svoj dlh. Analytik preto neočakáva, že by sa rating v najbližšom období automaticky zlepšil. Ak bude krajina pokračovať v súčasnom trende, podľa neho bude úspechom už samotné udržanie aktuálneho hodnotenia.