Slovenské regióny môžu prísť o časť eurofondov

Európske krajiny sa nevedia dohodnúť

Rokovania o budúcom sedemročnom rozpočte Európskej únie sprevádzajú rozdielne predstavy členských štátov o tom, na čo by sa mali európske peniaze využívať. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann stoja proti sebe krajiny, ktoré chcú obmedziť výdavky a sústrediť sa predovšetkým na hospodárstvo, a štáty presadzujúce zachovanie podpory menej rozvinutých regiónov.

„Máme tu tie striktne fiškálne konzervatívne krajiny, ktoré chcú znížiť, zoškrtať celý ten rozpočet a sústrediť sa len na hospodárske témy. Máme tu priateľov kohézie, kde patrí aj Slovensko, kde chceme naďalej, aby sa pokračovalo v pomoci regiónom,“ uviedla Lexmann. Zdôraznila tiež potrebu zachovania podpory poľnohospodárstva a Európskeho sociálneho fondu, ktorý sa využíva aj na financovanie sociálnych služieb.

Karvašová sa obáva škrtov v peniazoch pre regióny

Europoslankyňa Ľubica Karvašová upozornila, že tlak na znižovanie európskeho rozpočtu môže zasiahnuť práve peniaze určené na rozvoj miest a regiónov. Podľa jej slov sa v diskusii o možných úsporách objavili aj úvahy o obmedzení kohéznej politiky, ktorá pomáha vyrovnávať rozdiely medzi jednotlivými časťami Európskej únie. „Ja sa veľmi obávam o tie naše regióny, ktoré tu my chránime, ako vieme, ale jednoducho aj Merz naznačoval, že vidí ten priestor na tie škrty v kohéznej politike, v regiónoch. Toto podľa mňa je neakceptovateľné,“ povedala Karvašová.

Poukázala pritom na vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza. Podľa Karvašovej by bolo potrebné hľadať iné možnosti financovania európskeho rozpočtu, aby sa znížil tlak na škrty v tradičných politikách.

Prečítajte si tiež

„Zlikvidovali sme si vlastný automobilový priemysel,“ Lexmann kritizuje Green Deal

​

Slovensko stále potrebuje peniaze na rozvoj krajov

Lexmann upozornila aj na to, že Slovensko je aj po viac ako dvoch desaťročiach členstva v Európskej únii naďalej odkázané na podporu pri dobudovaní svojich regiónov. „Možnože to otočím aj naopak, že je to aj taký budíček pre našu vládu, že ako sme tu šafárili s tými eurofondami celé roky, že my sme sa vlastne po dvadsiatich piatich rokoch alebo dvadsiatich troch rokoch ocitli v situácii, že stále musíme tým krajinám, ktoré to financujú, hovoriť, že prepáčte mi, ešte stále potrebujeme dobudovať tie naše kraje,“ vyhlásila.

Podľa europoslankyne pritom nestačí len vyrokovať čo najväčší objem financií. Dôležité je aj to, ako sa následne využijú na Slovensku. „Keď vybojuje tie peniaze, tak my ich máme aj efektívne na Slovensku minúť. A to sa žiaľ nedeje, preto lebo buď sa rozkradnú, alebo sa neefektívne použijú,“ tvrdí Lexmann.

Europoslankyne kritizovali aj slovenskú vládu

K využívaniu eurofondov na Slovensku sa vyjadrila aj Karvašová. S Lexmann súhlasila v potrebe chrániť podporu regiónov, kritizovala však kroky súčasnej vlády. „Priateľ kohézie jednoducho neberie regiónom peniaze tak, ako to robí naša vláda,“ vyhlásila. V diskusii zároveň zaznelo stanovisko premiéra Roberta Fica, ktoré pripomenul moderátor relácie. Podľa neho predseda vlády uviedol, že nepodporí európsky rozpočet, ak by sa škrtalo vo financovaní kohéznej politiky. „Kiež by to platilo aj pre štátny rozpočet pod jeho vedením,“ reagovala Karvašová.

Prečítajte si tiež

Čakajú Slovákov ďalšie výdavky? Lexmann chce zrušiť ETS 2, Karvašová ho upraviť

​

Peniaze by mali smerovať priamo do miest a krajov

Napriek rozdielnym politickým postojom sa obe europoslankyne zhodli na potrebe zachovať silnú podporu regiónov v budúcom európskom rozpočte. Karvašová zdôraznila, že mestá a kraje by mali mať jednoduchší a priamejší prístup k európskym financiám. „Veľmi dôležitá téma, na ktorej sa aj s Miriam z KDH zhodujeme, je veľmi silná podpora regiónov v budúcom európskom rozpočte, priamy prístup regiónov k európskym zdrojom,“ povedala.

Cieľom je podľa nej zabezpečiť, aby sa financie efektívnejšie využívali a premietli sa do kvalitnejších služieb pre obyvateľov miest a krajov.

Dohoda o rozpočte je stále ďaleko

Karvašová zároveň vyjadrila obavy, či sa európskym lídrom podarí nájsť kompromis ešte do konca roka. „Vzhľadom na to, že tie pozície sú naozaj stále dosť vzdialené medzi jednotlivými krajinami, tak mám veľké obavy o to, či sa vôbec do konca roka budeme schopní dohodnúť,“ uviedla. Nádej podľa nej predstavujú rokovania medzi Francúzskom a Nemeckom, ktoré by mohli pomôcť priblížiť postoje krajín požadujúcich úspory a štátov presadzujúcich zachovanie investícií.

O tom, koľko peňazí napokon zostane na rozvoj slovenských regiónov, tak ešte nie je rozhodnuté. Výsledok bude závisieť od dohody členských štátov o podobe budúceho európskeho rozpočtu.