Ekonomické analýty 24: Slovenská ekonomika spomaľuje. Analytici varujú pred stagnáciou

BRATISLAVA / V relácii Ekonomické analýzy 24 diskutovali analytik VÚB banky Michal Lehuta a predseda Inštitútu slobody a podnikania Ján Oravec o tom, či slovenská ekonomika spomaľuje a aké riziká ju čakajú v najbližších rokoch. Témou boli aj slabý rast, rating krajiny a konkurencieschopnosť Slovenska.

Slovenská ekonomika podľa viacerých domácich aj zahraničných analýz stráca dynamiku. Kým Európska komisia upozorňuje na krátkozraké hospodárske stratégie a Medzinárodný menový fond varuje pred tlmením rastu, vláda zdôrazňuje stabilitu ratingov a odmieta dramatické závery. V rebríčkoch prosperity sa však Slovensko podľa kritikov postupne prepadá.

Hodnotenie je na historických minimách

Slovensko nedávno získalo od agentúry Moody’s rating A3. Minister financií tento výsledok hodnotí pozitívne, opozícia a analytici však upozorňujú, že ide o najhoršie ratingové hodnotenie krajiny od vstupu do EÚ. Podľa Michala Lehutu z VÚB banky rating vyjadruje mieru dôvery investorov v ekonomiku.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Aké budú ceny palív pred letom?

„Je to spoľahlivosť ekonomiky nejakej krajiny a vyjadruje to, do akej miery by aj investori mali dôverovať Slovensku,“ vysvetlil. Zároveň dodal, že v roku 2024 bol rating znížený a potvrdený na nižšej úrovni, pričom Slovensko sa nachádza na najslabších hodnotách od roku 2005.

Ako rating ovplyvňuje podnikanie a dlhy štátu

Podľa Jána Oravca z Inštitútu slobody a podnikania má rating priamy vplyv na financovanie ekonomiky. „Keď sa zlepšuje, tak nám požičiavajú za výhodnejších podmienok a naopak,“ uviedol s tým, že sa to následne premieta do cien úverov pre štát aj firmy.

Rozdiely vidno aj v porovnaní so susednými krajinami. Lehuta upozorňuje, že vyššie úrokové sadzby v Poľsku, Česku či Maďarsku súvisia s ich menovou politikou mimo eurozóny. Naopak Rakúsko si podľa neho požičiava lacnejšie – približne o 10 bázických bodov – čo znamená potenciálne úspory pre verejné financie.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: Vyššie v rebríčku a nízko v EÚ

Ekonomika nerastie

Hoci premiér hovorí, že situácia nie je kritická, analytici upozorňujú na slabé tempo rastu. Nemáme ekonomický prepad ako po finančnej kríze či počas pandémie, ale rast je pomalý, uviedol Lehuta. Podľa neho Slovensko zaostáva za susedmi najmä v raste miezd a celkovej ekonomickej dynamike.

Oravec dopĺňa, že situácia nie je jednoznačná. Na Slovensku pretrváva rekordne nízka nezamestnanosť, ale schopnosť ekonomiky ju udržať sa vyčerpáva. Zároveň upozornil, že dôležitejšie než samotná nezamestnanosť je tempo hospodárskeho rastu.

Dlhodobé dobiehanie západu sa zastavilo

Slovensko podľa analytikov v minulosti dokázalo dobiehať vyspelejšie ekonomiky, tento trend sa však zastavil. Oravec tvrdí, že ide o kombináciu viacerých faktorov, pričom krajina by mala zlepšiť podnikateľské prostredie a podmienky pre investorov.

Prečítajte si tiež

Ekonomický analytik: Sankcie účinkujú. Môžu Rusko dotlačiť k rokovaniam

Vonkajšie aj vnútorné tlaky na ekonomiku

Medzi vonkajšie faktory patrí vojna na Ukrajine, geopolitické napätie či situácia na Blízkom východe. Analytici však upozorňujú, že podobným tlakom čelia aj iné krajiny, ktoré napriek tomu rastú rýchlejšie.

Nemôžeme sa vyhovárať len na externé vplyvy, treba riešiť aj domáce reformy, zdôraznil Lehuta. Oravec dodal, že menej energie by sa malo venovať vysvetľovaniu problémov a viac ich riešeniu.

Podnikateľský sektor dlhodobo upozorňuje na vysoké ceny energií

Podľa Oravca Slovensko zatiaľ neprijalo zásadné opatrenia na zlepšenie situácie. Lehuta poukazuje na výhodu krajín, ktoré si dokážu energiu vyrábať samostatne, ako napríklad severské štáty či Španielsko a Portugalsko.

Prečítajte si tiež

Slovenská ekonomika vysiela varovný signál. Výroba klesá tretí mesiac po sebe

Budúci vývoj: Pomalý rast a neistota

Výhľad na najbližšie obdobie zostáva zmiešaný. Ekonomika rastie tempom pod 1 % a výraznejšie zrýchlenie sa očakáva až v roku 2027, napríklad v súvislosti so spustením výroby automobilky Volvo pri Košiciach.

Rizikom zostáva aj globálny vývoj automobilového priemyslu a geopolitická situácia. Slovensko je zraniteľné vzhľadom na automobilový sektor, upozornil Oravec, podľa ktorého môže byť rast v prípade nepriaznivého vývoja ešte slabší.