16°
Bratislava
Ekonomické Analýzy 24: Prímerie USA a Iránu zrazilo ceny ropy, analytici však varujú pred neistotou
Lukáš Dzivý
redakcia/TAP
Ekonomické Analýzy 24: Prímerie USA a Iránu zrazilo ceny ropy, analytici však varujú pred neistotou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Spojené štáty a Irán prekvapili dohodou na prímerí, čím sa otvára nádej na uvoľnenie kľúčového Hormuzského prielivu pre tankery. Pondelkové trhy reagovali okamžitým prepadom cien ropy a plynu. Aké dopady bude mať táto správa na globálnu ekonomiku, infláciu a peňaženky slovenských motoristov, analyzujú Stanislav Pánis, analytik J&T Banky, a Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, v relácii Ekonomické analýzy 24.
Dohoda, ktorá prekvapila: Trhy reagujú okamžite
Správa o prekvapivej dohode na prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá je zatiaľ stanovená na 60 dní a ktorej detaily budú zverejnené v piatok, vyvolala okamžitú reakciu na globálnych trhoch. Ceny ropy a plynu prudko poklesli, čo prinieslo určitú úľavu po období vysokých cien energií.
Analytici sa zhodujú, že dohoda prichádza vo veľmi turbulentnom období. „Ťažko povedať, prečo zrazu táto dohoda uzrela svetlo sveta,“ hovorí Stanislav Pánis. Pripomína, že o podobných dohodách sa hovorilo už viackrát v posledných mesiacoch. V konečnom dôsledku sa však zdá, že dohoda je skôr v prospech Iránu. Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi sa nepodarilo dosiahnuť jeden z deklarovaných cieľov vojny – zmenu režimu ani položenie iránskej armády na lopatky.
Hormuzský prieliv bol na dlhé obdobie zablokovaný, čo spôsobilo najväčší energetický šok v histórii. Počas troch mesiacov chýbalo na ropnom trhu približne 1,2 miliardy barelov ropy.
Jadrový program aj poplatky za prieliv zostávajú otázkou
Podľa Pánisa zároveň zostáva otvorená otázka iránskeho jadrového programu. Irán sa podľa dostupných informácií v memorande zaviazal, že nebude vyvíjať jadrovú zbraň, no o jadrovom programe sa má ďalej rokovať. Analytik upozorňuje aj na možnosť, že aj po otvorení Hormuzského prielivu by Irán mohol zaviesť určitú formu servisného alebo environmentálneho poplatku, ktorý by síce nebol označovaný ako mýto, no mohol by ovplyvniť prepravu.
Trump podľa analytikov myslí aj na amerických voličov
Marián Kočiš súhlasí, že svet je komplexné miesto a pohnútky sú rôznorodé. Podľa jeho slov však Donald Trump potrebuje vojnu ukončiť najmä kvôli americkému voličovi, ktorý je citlivý na cenu pohonných hmôt.
Nadchádzajúce novembrové voľby do Kongresu sú pre Trumpa „červeným výkričníkom“. Cieľom je stlačiť ceny palív na domácom trhu, kde klesá popularita Republikánskej strany a nízkopríjmové domácnosti trpia vysokými cenami. Napriek optimizmu trhov však analytici zdôrazňujú opatrnosť. Stále ide len o dohodu o budúcej dohode a situácia sa môže vyvíjať.
Rizikom zostáva Izrael aj ďalší vývoj v regióne
Izrael, ktorý podľa Pánisa môže túto dohodu vnímať ako politickú porážku, už signalizoval, že chce pokračovať v operáciách v Libanone, čo by mohlo vyvolať iránsky hnev a viesť k opätovnému zablokovaniu Hormuzského prielivu.
„Preto by som bol opatrný s tým, že by sme prevzali možno tú rétoriku prezidenta Trumpa, kde hovoríme o vyriešení situácie, pretože to sme už naozaj počuli mnohokrát,“ varuje Marián Kočiš.
Ropa zlacnela, návrat na pôvodné úrovne však nemusí byť rýchly
Po oznámení dohody ropa zlacnela a aktuálne sa pohybuje okolo 82 dolárov za barel. Pred začiatkom konfliktu bola cena pod 70 dolárov.
Bude to trvať niekoľko týždňov, kým sa normalizuje logistika tankerov a niekoľko mesiacov, kým sa opraví zničená ropná infraštruktúra. Navyše, zásoby ropy vo svete výrazne poklesli a v nasledujúcich mesiacoch sa očakáva ich dopĺňanie, čo bude zvyšovať dopyt. Kočiš sa pridáva s tým, že naozaj jednoduché to nebude a na trhu pretrváva veľký nedostatok.
Plyn zostáva problémom Európy
Podobná situácia je aj s plynom. Ceny plynu v Európe klesli zo 50 eur za megawatthodinu na 42 – 43 eur, no pred konfliktom sa pohybovali okolo 30 eur. „Z tohto uhla pohľadu tie úrovne 40 eur sú stále relatívne vysoké,“ konštatuje Pánis.
Dodáva, že situáciu komplikuje aj odstávka najväčšieho LNG zariadenia na svete v Katare (Ras Laffan), ktorá potrvá niekoľko rokov. Európa tak bude musieť o americký LNG plyn súťažiť s Áziou, čo limituje priestor pre výraznejší pokles cien. Klesanie cien by priniesol jedine potrubný plyn, ktorý vie do Európy dodať len Rusko, čo je v rozpore s postojom EÚ.
