Skoro jasno
17°
Bratislava
Bystrík
11.9.2026
Malá dielňa môže vyrábať pre veľkú fabriku. Technológie dávajú slovenským regiónom novú šancu
Zdielať na

Malá dielňa môže vyrábať pre veľkú fabriku. Technológie dávajú slovenským regiónom novú šancu

BRATISLAVA / Na digitalizáciu netreba pozerať iba cez umelú inteligenciu či veľké technologické firmy. V praxi môže znamenať aj to, že malá reštaurácia získa zákazníkov bez budovania vlastného e-shopu alebo že sa regionálna dielňa stane dodávateľom veľkej fabriky. Zamestnávatelia upozorňujú, že práve takéto možnosti môžu byť čoraz dôležitejšie pre slovenské regióny, ktoré zápasia s nedostatkom ľudí a nepriaznivým demografickým vývojom.

Slovensko starne, v niektorých regiónoch ubúdajú ľudia a firmy majú čoraz väčší problém nájsť kvalifikovaných pracovníkov. Technológie tento problém samy nevyriešia, podľa zamestnávateľov však môžu pomôcť udržať podnikanie a pracovné príležitosti aj mimo veľkých ekonomických centier.

„Firmy potrebujú v prvom rade kvalitný talent na Slovensku, to znamená kvalifikovaných odborníkov, ktorí budú u nich pracovať. Potrebujú predvídateľné podnikateľské prostredie, v ktorom sa im oplatí rásť a investovať,“ hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Andrej Hutta. Práve situácia na trhu práce podľa neho núti firmy pozerať sa aj po spôsoboch, ako vyrábať inak než doteraz.

Aj malá dielňa môže vyrábať pre veľkú fabriku

Jednou z možností je takzvaný micro-manufacturing. Za anglickým názvom sa skrýva pomerne jednoduchý princíp – veľká spoločnosť nemusí všetko vyrábať sama alebo zadávať zákazku ďalšiemu veľkému podniku. Časť výroby môže zabezpečiť sieť menších špecializovaných firiem. „Je to forma, ktorá umožňuje malým a stredným podnikom bez toho, aby vytvárali veľké výrobné kapacity, zapájať sa do výrobného procesu ako subdodávateľ pre veľké podniky,“ vysvetľuje Hutta.

Pomáhajú tomu technológie, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi neboli pre malé firmy také dostupné. Automatizácia, digitálne riadenie výroby či 3D tlač umožňujú vyrábať špecializované súčiastky aj s menším počtom ľudí. „Neviete vytvárať veľkých dodávateľov, ale viete vytvárať sieť malých subdodávateľov, ktorí prostredníctvom technológií a menšieho počtu ľudí vedia dodávať špecializované kusy vo výrobe,“ hovorí Hutta.

Práve v tom vidí príležitosť pre oblasti, ktoré dnes zápasia s odchodom obyvateľov. „Toto vidíme ako veľkú možnosť pre mnohé slovenské regióny, ktoré dnes zápasia s nedostatkom ľudí a majú negatívnu demografiu,“ dodáva. Podobný potenciál pripisuje micro-manufacturingu aj predstavený policy paper. Digitálne nástroje, automatizácia, 3D tlač či inteligentné výrobné siete podľa neho umožňujú menším výrobcom a špecializovaným dielňam vstupovať do väčších dodávateľských reťazcov bez potreby rozsiahlych výrobných kapacít.

Pozrite si rozhovor s viceprezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Andrejom Huttom:

Jeden podnik môže pritiahnuť ďalšie

Hutta poukazuje na skúsenosti z Ázie, konkrétne z Hongkongu, ktorý hľadal spôsob, ako si udržať výrobnú činnosť napriek blízkosti obrovskej čínskej výrobnej základne. Pre slovenské regióny je podľa neho podstatné najmä to, že vznik špecializovanej firmy nemusí zostať izolovaným príbehom. „Ak tam takýto dodávateľ je, vedia tam pribúdať noví, pretože tam sú ľudia s tým talentom, ktorí v týchto firmách pracujú, a táto kapacita sa vie zväčšovať,“ vysvetľuje.

Výsledkom podľa neho môže byť postupné budovanie regionálneho zázemia pre určitý druh výroby. „Ten región má nejakú šancu, ako si zachovať tieto kapacity a zároveň vytvárať vyššiu pridanú hodnotu,“ dodáva Hutta. Nevyhnutná je však podľa neho spolupráca. Nestačí jedna firma. Do procesu sa musia zapojiť školy a vzdelávacie inštitúcie, podniky aj verejná správa, ktorá pre takýto rozvoj vytvorí podmienky.

Digitalizácia nemusí stáť malý podnik tisíce eur

Úplne inú podobu môže mať digitalizácia v malej reštaurácii alebo obchode. Menší podnik často nemá peniaze ani ľudí na to, aby si vybudoval vlastný internetový obchod, objednávkový systém, marketing či logistiku. Práve tu podľa Veroniky Bush z Republikovej únie zamestnávateľov vstupujú do hry digitálne platformy. „Keď si vezmeme napríklad platformy, ako je Wolt, ktoré pomáhajú prepájať zákazníkov, flexibilné formy práce a podporu lokálneho podnikania, 88 percent partnerov Woltu sú malé a stredné podniky, ktoré práve najviac zaostávajú v digitalizácii,“ hovorí Bush.

Výhodou podľa nej je, že malá prevádzka nemusí na začiatku investovať veľké sumy do vlastného technologického riešenia. „Dávajú im bez vysokých vstupných nákladov prístup k digitálnym nástrojom, inovatívnym marketingovým nástrojom a vďaka tomu môžu získať nových zákazníkov a ďalej rásť,“ vysvetľuje.

Čo má teda urobiť majiteľ malej prevádzky?

V praxi môže ísť napríklad o malú reštauráciu, potraviny alebo lekáreň, ktorá chce začať predávať aj digitálne, no nemá vlastné technické riešenie. „Stačí, keď podnik má záujem spolupracovať a chce byť digitálny. Stačí nás osloviť a veľmi radi sa s ním pozrieme na to, čo treba urobiť,“ hovorí Bush. Podľa nej je dôležité práve to, že od malých podnikateľov nie sú na začiatku potrebné vysoké investície. „Sami si uvedomujeme, že to je možno najväčšia prekážka pre malé a stredné podniky, ktoré často nemajú vstupný ľudský alebo finančný kapitál na to, aby rozvíjali svoju vlastnú digitálnu infraštruktúru,“ vysvetľuje.

Na otázku, čo konkrétne musí urobiť napríklad majiteľ malej prevádzky, odpovedá jednoducho: „Stačí, aby ste sa s nami spojili a my sa už o všetko postaráme.“ Podľa Bush môže ísť „naozaj o lokálnu reštauráciu, malý obchod s potravinami, dokonca o lekáreň“.

Pozrite si rozhovor s Veronikou Bush z Republikovej únie zamestnávateľov:

Objednajú si cez aplikáciu, potom prídu osobne

Bush zároveň odmieta predstavu, že rast digitálneho predaja musí ísť na úkor tradičných kamenných prevádzok. Argumentuje dátami o správaní zákazníkov. „Sedemdesiatšesť percent uviedlo v nedávnom prieskume, že vďaka platforme našli nový podnik, ktorý následne navštívili aj osobne,“ hovorí. Rovnaký údaj uvádza aj policy paper na základe prieskumu Ipsos. Podľa neho 76 percent používateľov objavilo prostredníctvom doručovacích platforiem nový lokálny podnik a 62 percent Slovákov súhlasí s tým, že platformy podporujú miestne reštaurácie a obchody. „To veľmi prakticky ukazuje, ako digitalizácia podporuje tradičnú ekonomiku, to znamená tradičnú kamennú prevádzku, čo následne vedie k podpore zamestnanosti aj naprieč regiónmi,“ dodáva Bush.

Wolt podľa nej v súčasnosti spolupracuje približne s 3 000 obchodnými partnermi v 70 slovenských mestách a vytvára približne 3 000 flexibilných príležitostí na zárobok. Bush zároveň tvrdí, že podľa dát, ktoré má spoločnosť k dispozícii, mohla ekonomická aktivita spojená s platformou v minulom roku podporiť vznik približne 2 800 pracovných miest v slovenskej ekonomike.

Nie každý chce pracovať od ôsmej do štvrtej

Druhou stranou platformovej ekonomiky sú ľudia, ktorí si prostredníctvom nej privyrábajú. Aj tu sa podľa zamestnávateľov menia očakávania. Pre časť ľudí nie je rozhodujúce iba to, koľko zarobia, ale aj možnosť vybrať si, kedy a koľko budú pracovať. Týkať sa to môže študentov, rodičov, seniorov či ľudí, ktorí už majú hlavné zamestnanie. Dáta uvedené v policy paperi ukazujú, že 76 percent skúmaných kuriérov pracuje menej ako desať hodín týždenne a iba 18 percent využíva doručovanie ako hlavný zdroj príjmu. Až 89 percent označilo flexibilitu pracovného času za hlavnú motiváciu.

Aj preto Bush očakáva, že tento segment bude ďalej rásť. „Je to na jednej strane určitý trend na zákazníckej strane, určité pohodlie, ale na druhej strane vnímame a dáta nám ukazujú, že aj zákazníci vnímajú, že týmto spôsobom podporujú slovenskú ekonomiku,“ hovorí.

Technológie samy regióny nezachránia

Z oboch pohľadov pritom vychádza rovnaký problém. Slovensko môže mať dostupné nové technológie, no bez ľudí, ktorí s nimi dokážu pracovať, ich potenciál nevyužije. Aj preto Hutta zdôrazňuje potrebu kvalifikovaných odborníkov a spolupráce firiem so školami. Policy paper medzi odporúčaniami navrhuje krátkodobé rekvalifikačné programy a celoživotné vzdelávanie v oblasti digitálnych technológií, dátovej analytiky a umelej inteligencie. Navrhuje tiež silnejšie prepájanie škôl, zamestnávateľov a samospráv či podporu digitalizácie malých a stredných podnikov.

Digitalizácia regiónov tak nemusí znamenať roboty, ktoré nahradia celé fabriky. V praxi môže mať oveľa všednejšiu podobu: malý obchod sa dostane k zákazníkom, ktorých predtým nevedel osloviť, človek si môže privyrobiť v čase, ktorý mu vyhovuje, a špecializovaná dielňa dostane zákazku, na ktorú by ešte pred pár rokmi potrebovala oveľa väčšie výrobné zázemie. A práve v tom vidia zamestnávatelia jednu z možností, ako udržať ekonomický život aj v regiónoch, z ktorých dnes ľudia odchádzajú.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy