Ekonomické Analýzy 24: Školstvo ako volebná téma? Politici ju prehliadajú

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Nový školský rok opäť prináša otázky o preplnených škôlkach, nedostatku učiteľov či financovaní školstva. Aj tieto témy rezonovali v relácii Ekonomické Analýzy 24, ktorej hosťami boli odborník na inkluzívne vzdelávanie Viktor Kríž, odborník Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Andrej Hutta a odborníčka na politický marketing Simona Bubánová. Hovorili aj o tom, akú úlohu môže školstvo zohrať v blížiacich sa komunálnych voľbách.

Zdroj: JOJ 24

Začiatok nového školského roka opäť otvára otázky, ktoré sa netýkajú len samotných žiakov a učiteľov. Preplnené materské školy, boj rodičov o miesto na základnej škole, nedostatok pedagogických asistentov či problémy stredných odborných škôl sú zároveň témami, ktoré budú musieť riešiť samosprávy. Odborníci upozorňujú, že vzdelávanie však v komunálnej politike stále nepatrí medzi najvýraznejšie témy.

Školy sú pod tlakom, problémom sú aj kapacity

Podľa odborníka Centra inkluzívneho vzdelávania Viktora Kríža sa samosprávy nachádzajú v náročnej finančnej aj materiálnej situácii. Problémom zostávajú aj preplnené triedy a nedostatočná infraštruktúra.

Pri materských školách podľa neho nestačí iba budovať nové priestory. Rodičia očakávajú aj primeranú kvalitu vzdelávania a podmienok, v ktorých deti trávia čas. Za problém považuje aj vysoký počet detí v triedach, ktorý je výrazný najmä v Bratislave.

Chýbajú učitelia matematiky aj informatiky

Dlhodobým problémom je aj nedostatok učiteľov niektorých predmetov, najmä matematiky, informatiky či fyziky. Situácia je výrazná predovšetkým v Bratislave a jej okolí.

Jedným z dôvodov je podľa Kríža rozdiel medzi životnými nákladmi v jednotlivých regiónoch a jednotným systémom odmeňovania. Učiteľ v Bratislave má v zásade rovnaký tabuľkový plat ako učiteľ napríklad v Snine či Prešove, no náklady na život sú v hlavnom meste výrazne vyššie. Školy sa preto snažia pedagógov prilákať aj prostredníctvom rôznych benefitov.

Problém nedostatku pracovníkov v školstve vnímajú aj zamestnávatelia. Andrej Hutta z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení upozornil, že firmy sa v posledných rokoch snažia intenzívnejšie prepájať svet práce so školstvom. Napriek tomu majú problémy najmä stredné odborné školy. Podľa Huttu je pritom potrebné viac propagovať aj odbory a profesie budúcnosti. Ako príklad uviedol nedostatok špecializovaných odborov – na Slovensku podľa neho existujú iba tri školy pripravujúce budúcich vodárov.

Zamestnávatelia chcú užšie prepojenie so školami

Firmy podľa odborníka investujú čoraz viac energie do spolupráce so školami. Cieľom je lepšie pripraviť absolventov na požiadavky pracovného trhu a zároveň reagovať na očakávaný demografický vývoj.

Hutta zároveň upozornil, že samotné materiálne vybavenie škôl nie je jediným problémom. Kvalitné školstvo potrebuje aj dostatok kvalitných ľudí. Ak dokáže zamestnávateľ ponúknuť pracovníkovi vo fabrike výrazne lepšie finančné podmienky než škola, prilákať odborníka do školstva je náročné.

Školstvo ako téma pred komunálnymi voľbami

Odborníčka na politický marketing Simona Bubánová si myslí, že školstvo zatiaľ nie je v komunálnej politike využívané tak výrazne, ako by mohlo byť. Politici podľa nej tému často používajú skôr ako všeobecné klišé a kandidáti by s ňou mohli pracovať konkrétnejšie.

Za problém považuje aj fenomén nezávislých kandidátov. Po posledných komunálnych voľbách bolo podľa nej približne 46 percent víťazných kandidátov nezávislých. Takíto kandidáti sa podľa Bubánovej často nechcú otvorene zaradiť k politickej strane, čo môže voličom sťažovať predstavu o ich politickom smerovaní. Vzdelávanie by pritom podľa nej mohlo byť pre kandidátov témou, na ktorej by dokázali získať politické body. Potrebné by však bolo, aby sa školstvo prezentovalo ako atraktívna a dôležitá súčasť budúcnosti detí aj celej krajiny.

Nestačí sľubovať nové školy

Pri predvolebných kampaniach podľa Bubánovej nestačí hovoriť iba o tom, že samospráva postaví alebo opraví školu. Voliči sa podľa nej budú pýtať, ako chce kandidát svoje sľuby reálne splniť. Krížo zároveň upozornil, že vzdelávanie by nemalo zostať na okraji záujmu samospráv. Podľa neho by o problémoch škôl mali hlasnejšie hovoriť riaditelia aj predstavitelia miest a obcí. Dôležité je, aby bolo jasné, že vzdelávanie patrí medzi ich priority.

Peniaze zostávajú jedným z hlavných problémov

Otázkou je aj financovanie. Školstvo podľa Huttu trpí nedostatkom peňazí, pričom investície do kvality sú podľa neho nevyhnutné aj vzhľadom na budúci vývoj pracovného trhu. Kvalitné vzdelávanie si podľa odborníkov vyžaduje nielen moderné budovy a vybavenie, ale najmä kvalitných učiteľov a dobré pracovné podmienky.

Krížo vidí priestor nielen v navýšení financií, ale aj v efektívnejšom a transparentnejšom financovaní. Samosprávy by podľa neho mali dostať väčšie kompetencie a zároveň dostatok prostriedkov na to, aby mohli kvalitu vzdelávania reálne ovplyvňovať.

Odborníci sa zhodujú, že školstvo by malo byť výraznejšou témou nielen celoštátnej, ale aj komunálnej politiky. Práve mestá a obce totiž riešia veľkú časť praktických problémov, s ktorými sa rodičia a školy každodenne stretávajú.