Európania si odkladajú hotovosť pre prípad krízy. Niektoré štáty radia, koľko peňazí mať doma

Zdielať na

24.8.2026 Ekonomika

Európania si odkladajú hotovosť pre prípad krízy. Niektoré štáty radia, koľko peňazí mať doma

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

FRANKFURT / Platíme mobilmi, hodinkami či kartami a bankovky vyťahujeme z peňaženiek čoraz menej. Napriek tomu ich je v obehu stále viac. Európania totiž hotovosť prestávajú vnímať iba ako spôsob platenia. Pre mnohých sa stáva poistkou pre prípad vojny, rozsiahleho výpadku elektriny, prírodnej katastrofy či kybernetického útoku, keď elektronické platby nemusia fungovať. Niektoré európske krajiny už svojim obyvateľom odporúčajú, aby mali doma hotovostnú rezervu.

Archívna reportáž

Bankovkami platíme menej, doma ich však pribúda

Na zaujímavý paradox upozornil hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Philip Lane počas konferencie MacGill Summer School v Írsku. Hoci význam hotovosti pri každodenných platbách klesá, celkový objem bankoviek v obehu naďalej rastie. „Celkový objem bankoviek naďalej rastie. Pri transakciách ich počet klesá, ale pokiaľ ide o celkový objem, rastie,“ povedal Lane. Píše The Guardian.

Čísla ukazujú, že nejde o zanedbateľný rozdiel. Hodnota eurobankoviek v obehu vzrástla z približne jedného bilióna eur v roku 2016 na 1,6 bilióna eur v júni 2026. V obehu je viac ako 31 miliárd bankoviek, zatiaľ čo pred pandémiou v roku 2019 ich bolo približne 24 miliárd. Najrozšírenejšou bola v roku 2025 päťdesiateurová bankovka, po nej nasledovala stoeurovka. To naznačuje, že časť hotovosti nekončí v obchodoch, ale ľudia si ju odkladajú.

Vojna ukázala, čo s ľuďmi urobí neistota

Jedným z dôvodov je podľa odborníkov rastúca obava z udalostí, pri ktorých by sa ľudia nemuseli dostať k peniazom na svojich účtoch alebo by nimi dočasne nedokázali zaplatiť. Ide napríklad o vojenské konflikty, kybernetické útoky, povodne, búrky či rozsiahle požiare. Európa pritom v posledných rokoch zažila hneď niekoľko udalostí, ktoré ukázali význam fyzických peňazí v krízovej situácii.

Po ruskej invázii na Ukrajinu zaznamenala ECB prudký rast záujmu o hotovosť. Výrazný bol najmä v krajinách bližšie k vojnovému konfliktu vrátane Slovenska. Ľudia v takýchto situáciách siahajú aj po bankovkách vyšších nominálnych hodnôt. Tie totiž nemusia slúžiť na každodenné nákupy, ale ako rezerva uložená pre prípad núdze.

Keď nefunguje karta ani mobil

Obavy sa netýkajú iba vojny. Čoraz väčšiu úlohu zohráva závislosť modernej spoločnosti od elektronických systémov. Kybernetický útok alebo rozsiahly výpadok elektriny môže vyradiť platobné terminály, bankomaty či internetové a mobilné bankovníctvo. V takom prípade sa hotovosť môže zo dňa na deň zmeniť z čoraz menej používaného platidla na jednu z mála možností, ako zaplatiť za základné potreby. Práve preto sa podľa odborníkov hotovosť stáva súčasťou širšej pripravenosti domácností na mimoriadne udalosti.

Štáty radia: Majte doma peniaze

Európska únia už v roku 2025 odporučila obyvateľom, aby boli schopní zvládnuť prvých 72 hodín mimoriadnej situácie z vlastných zásob. Krízový balíček má obsahovať napríklad balenú vodu, trvanlivé potraviny, rádio, ale aj hotovosť. Niektoré štáty zašli ešte ďalej a stanovili konkrétnejšie odporúčania pre domácnosti.

Rakúsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko či Holandsko podľa Guardianu odporúčajú držať určitú sumu v hotovosti, ktorá by umožnila zabezpečiť základné potreby počas prvých dní krízy. Nejde pritom o výzvu na hromadenie veľkých súm doma. Zmyslom je mať k dispozícii rezervu pre prípad, že elektronické platobné systémy určitý čas nebudú dostupné.

„Ak ju prestaneme používať, v kríze nemusí byť ľahké ju použiť“

Profesorka University College Cork Olive McCarthyová upozorňuje na ďalší problém. Nestačí totiž iba povedať ľuďom, aby si odložili niekoľko bankoviek do zásuvky. „Hoci odporúčanie ponechať si hotovosť pre prípad núdze dáva zmysel a pripomína nám, že máme byť pripravení, keď nás digitálne systémy sklamú, je nevyhnutné, aby sa hotovosť nezačala vnímať iba ako záložné riešenie,“ upozornila McCarthyová.

A pridala výstižné varovanie: „Ak ju prestaneme používať v čase, keď kríza nie je, nemusí byť jednoduché použiť ju vtedy, keď kríza príde.“ Ide napríklad o dostupnosť bankomatov, pobočiek bánk či možnosť zaplatiť bankovkami v obchodoch. Ak by sa celá infraštruktúra postupne prispôsobila svetu bez hotovosti, samotná zásoba bankoviek v domácnosti by počas mimoriadnej udalosti nemusela stačiť.

Hotovosť nechcú nechať zmiznúť

Hotovosť má navyše význam aj pre ľudí, ktorí nemajú jednoduchý prístup k digitálnym finančným službám. Týka sa to najmä niektorých seniorov a ďalších zraniteľných skupín. ECB preto podporuje zachovanie prístupu k fyzickým peniazom a podľa Guardianu presadzuje aj pravidlá, ktoré by pomohli udržať dostupnú sieť bankomatov v rámci Európskej únie.

Európa sa tak dostáva do zdanlivo protichodnej situácie. Bankovkami platíme menej, no ich význam nemusí klesať. Z každodenného platobného prostriedku sa totiž pre časť ľudí postupne stáva aj poistka pre chvíľu, keď karta, telefón alebo internet jednoducho nebudú fungovať.