Slovinsko zakotvilo právo používať hotovosť ako platobný prostriedok: Ako je to vo svete?

ĽUBLAŇ / PRAHA / Výber informácií o práve používať hotovosť ako platobný prostriedok v krajinách sveta. Slovinský parlament vyhlásil zákon, ktorý v ústave zakotvuje právo používať hotovosť ako platobný prostriedok.

Zákon, ktorý v ústave zakotvuje právo používať hotovosť ako platobný prostriedok:

• S nárastom využívania digitálnych platobných metód sa v niektorých krajinách začínajú objavovať aj snahy o doplnenie práva na používanie hotovosti ako platobného prostriedku do ústavy. Medzi výhody platieb v hotovosti patrí napríklad ochrana identity občanov pri finančných transakciách bez zachovania digitálnej stopy, ochrana pred digitálnymi podvodmi, dolovaním údajov a pred zrútením komunikačných systémov. Hotovostné platby tiež nie sú pod vplyvom centralizovanej kontroly. Naopak bezhotovostné platby podľa svojich zástancov eliminujú niektoré riziká vrátane falšovania peňazí, krádeží hotovosti a v porovnaní s hotovostnými platbami sú efektívnejšie a bezpečnejšie a vždy je možné ich dohľadať. K ďalším výhodám, ktoré zástancovia bezhotovostných platieb uvádzajú, patrí ťažkosti prania špinavých peňazí, daňových únikov, vykonávania nelegálnych transakcií či financovania nelegálnej činnosti.
• Česi predstihli podľa štatistík platobného styku Českej národnej banky a Indexu prosperity Českej sporiteľne v spolupráci so Sociologickým ústavom Akadémie vied ČR v používaní bezhotovostných platobných metód európsky priemer. Kým v eurozóne tvoria platby kartou 34 percent transakcií, v ČR to je 75 percent. Medzi lídrov bezhotovostných platieb patrí Švédsko, hotovosť sa tam používa minimálne. Vo svete je to potom napríklad Čína.
• Právo platiť v hotovosti uzákonilo v júni 2023 Slovensko, kde sa za zakotvenie práva na platbu v hotovosti v ústave vyslovilo 111 poslancov zo 150. V auguste toho istého roku podporil uzákonenie práva na používanie hotovosti tiež rakúsky kancelár Karl Nehammer. Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil plány na zakotvenie práva na používanie hotovosti v maďarskej ústave vo februári 2025, tento krok pôvodne navrhla maďarská krajne pravicová strana Naša vlasť. V apríli 2025 maďarský parlament ústavný dodatok týkajúci sa používania hotovosti schválil. Tento rok v novembri schválili zaručenie používania hotovosti zákonodarcovia vo Švajčiarsku a tieto princípy by mali byť zakotvené v ústave.
• Ústavné zakotvenie práva na platbu v hotovosti sa už niekoľko rokov rieši tiež v Česku. Zástancovia platby v hotovosti už skôr vyzvali ministerstvo financií, aby navrhlo príslušnú zmenu zákona o obehu mincí a bankoviek, avšak neúspešne. Návrh na zakotvenie práva občanov platiť v hotovosti a byť off-line predložila skupina senátorov okolo dnes už bývalej senátorky Jitky Chalánkovej v roku 2023. Chalánková poukazovala na obavy ľudí z toho, že sa bezhotovostné platby stanú v súvislosti s rozvojom digitalizácie buď povinnými, alebo že hotovostné úhrady úplne vytlačia. Právo na hotovosť by malo byť zakotvené ako súčasť širšieho práva byť oslobodený od povinného využívania digitálnych prostriedkov. Nikto by podľa návrhu nemal byť nútený vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom elektronických sietí a úložísk alebo iným podobným spôsobom. Ľudia by mali mať podľa predlohy možnosť uhrádzať svoje peňažné záväzky a tiež dostávať výplatu v platných bankovkách a minciach. Senát návrh vo februári 2023 neprijal.
• Podobný návrh neprijal Senát tento rok v októbri. Za návrh zákona sa prihovárali nezaradené senátorky Daniela Kovářová a Jana Zwyrtek Hamplová. Podporil ho aj Michael Canov (STAN), ktorý vyslovil obavu, že právo platiť hotovosťou zo zákona postupne zmizne. Zástupca predkladateľov Zdeněk Hraba (ODS a TOP 09) uviedol, že každý človek by mal mať možnosť voľby. Štát podľa neho nesmie nikoho nútiť, aby sa pripájal k sieti, a nie každý človek má dôveru v bezpečnosť elektronických aplikácií. Naproti tomu Stanislav Balík (ODS a TOP 09) poukazoval napríklad na to, že rad služieb je založený na tom, že platiť ide iba kartou. Navrhovaná zmena by potom viedla k tomu, že tieto služby skončia. Hlavným motívom pre túto zmenu je podľa neho útek pred prirodzeným spoločenským vývojom.
• Medzi zástancov ústavného zakotvenia práva na platbu v hotovosti patrí tiež nastupujúca vládna koalícia zložená z ANO, Motoristov a SPD. Už v roku 2023 presadzoval ústavné právo na platbu v hotovosti predseda Snemovne Tomio Okamura (SPD). Predloha je reakciou na činnosť Európskej únie (EÚ), ktorá podľa Okamuru usiluje o postupné obmedzenie a následne zrušenie hotovostných platieb. Novelou chce SPD do ústavy doplniť ustanovením, že "každý má právo uhrádzať peňažné platby v hotovosti". Toto právo by bolo možné obmedziť zákonom len z dôvodov zachovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, vyjadril sa už skôr Okamura.
• V EÚ sa rieši právo na odpojenie, ktoré má chrániť zamestnancov v ich pracovnom voľne a dať im možnosť odpojiť sa od telefónu alebo počítača. Právo na digitálnu integritu bolo zase na základe referenda zakotvené do švajčiarskej ústavy. O lepšiu ochranu práv pred nútenou digitalizáciou sa usilujú aj spotrebiteľské organizácie a ďalšie mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv alebo digitálnym vylúčením.
• Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) v októbri tohto roka rozhodla o začatí ďalšej fázy zavádzania digitálneho eura. Teraz má prejsť do takzvanej fázy technickej a trhovej pripravenosti. Nová fáza má pripraviť systém na prípadné spustenie digitálnej meny v roku 2029. Digitálne euro má podľa ECB dopĺňať hotovosť, nie ju nahrádzať. Spolu s projektom digitálnej meny ECB podporuje aj návrh Európskej komisie na posilnenie práva platiť hotovo.