Francúzsko v plameňoch: Vyhláste výnimočný stav a dajte polícii väčšiu moc, žiadajú politici

Historická radnica ľahla popolom, starosta kritizuje postup štátu

Jedným z najvážnejších incidentov víkendových nepokojov sa stal požiar historickej radnice vo francúzskom meste Limoges. Budovu, ktorá v minulosti slúžila aj ako centrum protinacistického odboja zničili účastníci protestov. Starosta mesta Guillaume Guérin v pondelok (19. 10.) ostro kritizoval reakciu bezpečnostných zložiek. Podľa jeho slov musí štát konať rozhodnejšie a zabezpečiť, aby policajti mali dostatočné právomoci na ochranu obyvateľov.

Guérin tvrdí, že za násilnými útokmi stoja ultraľavicoví radikáli. Zároveň vyjadril rozhorčenie nad tým, že niektorí účastníci rabovania sa podľa neho svojimi činmi dokonca chvália na sociálnych sieťach. Starosta považuje sobotňajší postup štátu za zlyhanie a žiada účinnejšie opatrenia proti násiliu.

+32 fotiek

Protesty vo Francúzsku

​

Bývalý premiér žiada nasadenie všetkých dostupných síl

Na situáciu reagoval aj bývalý francúzsky premiér a súčasný prezidentský kandidát Gabriel Attal. Ten vyzval na mobilizáciu policajných a žandárskych jednotiek s cieľom obnoviť bezpečnosť v uliciach. Podľa Attala by vláda mala využiť všetky dostupné zákonné prostriedky. Nevylúčil pritom ani zavedenie výnimočného stavu. „Ak je potrebné vyhlásiť výnimočný stav, musí sa to urobiť,“ vyhlásil podľa francúzskej televízie BFMTV. Takéto opatrenie by znamenalo výrazné rozšírenie právomocí bezpečnostných zložiek a dočasné obmedzenie niektorých občianskych slobôd.

Čo by znamenalo vyhlásenie výnimočného stavu vo Francúzsku?

Francúzske právne predpisy umožňujú vyhlásiť výnimočný stav pri závažnom ohrození verejného poriadku, napríklad počas rozsiahlych násilných nepokojov alebo po teroristických útokoch. Mimoriadne opatrenia sa môžu týkať aj ďalších krízových situácií. O jeho zavedení rozhoduje prezident spolu s vládou. Počiatočné obdobie trvá 12 dní, pričom prípadné predĺženie musí schváliť parlament.

Počas výnimočného stavu môžu úrady získať právomoci umožňujúce zavádzanie zákazov vychádzania, obmedzovanie verejných zhromaždení či uzatváranie vybraných verejných priestorov. Za zákonom stanovených podmienok môžu bezpečnostné orgány vykonávať aj mimoriadne domové prehliadky alebo nariaďovať obmedzenia pohybu osôb, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko.

Opatrenia tak môžu výrazne zasiahnuť do každodenného života obyvateľov. Výnimočný stav však zatiaľ nie je vyhlásený, ide o požiadavku niektorých politických predstaviteľov.

​

Protesty zasiahli viacero francúzskych miest

Násilnosti nadviazali na sobotňajšie demonštrácie proti vysokým životným nákladom a sociálnej nerovnosti. Protestné akcie sa konali vo viacerých mestách vrátane Paríža, Marseille, Lyonu a Bordeaux. V niektorých lokalitách sa pôvodne pokojné zhromaždenia zmenili na potýčky s políciou. Dochádzalo k poškodeniu budov, podpaľovaniu áut a útokom na verejné inštitúcie.

V Paríži sa skupiny demonštrantov dostali do blízkosti Elyzejského paláca. Policajti proti násilným účastníkom zasahovali slzotvornými prostriedkami a vodnými delami. Podľa údajov francúzskeho ministerstva vnútra sa na sobotňajších protestoch zúčastnilo približne 550-tisíc ľudí. Organizátori uvádzali až 800-tisíc účastníkov. Počas nepokojov boli hlásené stovky zadržaných osôb.

Macron odsúdil násilie a prisľúbil vyvodenie zodpovednosti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už počas víkendu odsúdil útoky na verejné inštitúcie, rabovanie aj ničenie majetku. Zdôraznil, že právo na pokojné demonštrovanie musí byť rešpektované, no násilné konanie nemožno ospravedlňovať. Podľa prezidenta majú byť osoby zodpovedné za útoky a ničenie majetku trestne stíhané a potrestané. Francúzsko tak stojí pred rozhodovaním, ako obnoviť verejný poriadok a zároveň zachovať právo občanov na pokojný protest. Výzvy na zavedenie mimoriadnych bezpečnostných opatrení zatiaľ zostávajú politickými požiadavkami.

Prečítajte si tiež

Francúzske protesty prerástli do násilia. Horia barikády aj školy, 15-ročný chlapec prišiel o ruku

​

Protesty odštartovali študenti. Nespokojnosť sa postupne rozšírila

Za súčasnou vlnou nepokojov vo Francúzsku stojí nespokojnosť s rastúcimi životnými nákladmi, ale aj s podmienkami vo vzdelávaní. Prvé protesty sa začali ešte v polovici septembra, keď študenti v Paríži upozorňovali na chátrajúce školské budovy a nedostatok učiteľov. Nespokojnosť sa postupne rozšírila aj do ďalších francúzskych miest. Situácia sa začala vyostrovať a niektoré demonštrácie prerástli do násilných stretov s políciou.

Mimoriadne vážny incident sa odohral 5. októbra, keď 15-ročný chlapec počas konfrontácie medzi demonštrantmi a policajtmi prišiel o ruku. K protestom sa postupne pridali aj učitelia, dôchodcovia a odborové organizácie. Väčšina demonštrácií pritom podľa zahraničných médií prebiehala pokojne. V niektorých častiach Francúzska sa zároveň opäť aktivizovalo hnutie žltých viest, ktoré sa už v roku 2018 preslávilo protestmi proti rastúcim životným nákladom a ekonomickej nerovnosti.

Prečítajte si tiež

Francúzske školstvo v plameňoch: Študentské protesty naberajú na sile, pridala sa aj Greta Thunbergová

​

Stovky zatknutých a tisíce poškodených prevádzok

Víkendové protesty prilákali podľa odhadov úradov viac ako pol milióna ľudí. Časť demonštrácií však prerástla do rozsiahleho násilia, rabovania a ničenia majetku. Odhaduje sa, že poškodených alebo vyrabovaných bolo približne 1 500 obchodov a podnikateľských prevádzok. Francúzske úrady informovali, že len v Paríži polícia počas nedele a v prvých hodinách pondelka zadržala 350 ľudí.

Minister vnútra Laurent Nuñez podľa agentúry AFP priznal, že bezpečnostné zložky počas víkendu v niektorých mestách stratili kontrolu nad situáciou. Zároveň pripustil nedostatočnú prípravu na rozsah násilností. Nuñez dokonca ponúkol prezidentovi Emmanuelovi Macronovi svoju demisiu, pretože sa cítil zodpovedný za vzniknutú situáciu. Macron však jeho odstúpenie neprijal.

Parížsky novinár Francis Collings pre BBC Breakfast vysvetlil, že podobný priebeh protestov možno vo Francúzsku pozorovať už niekoľko rokov. Podľa neho sa demonštrácie často začínajú pokojne, v uvoľnenej atmosfére, ktorú sprevádza hudba. Neskôr však môžu iniciatívu prevziať skupiny, ktorých cieľom je vyvolávať násilie.

Collings rozlišuje tri skupiny účastníkov:

• pokojných demonštrantov
• ľudí usilujúcich sa vyvolávať chaos
• a tých, ktorí využívajú nepokoje na rabovanie či podpaľovanie.

Pripomenul tiež postoj francúzskej vlády, podľa ktorého majú mnohí protestujúci oprávnené požiadavky, no časť zhromaždení podľa nej ovládajú krajne ľavicoví radikáli a kriminálne skupiny.

Prečítajte si tiež

Macron po násilných protestoch: Tí, ktorí sa snažili zvrhnúť republiku, ponesú zodpovednosť

​

Francúzsko čaká prezidentský súboj. Napätie rastie aj v politike

Nepokoje prichádzajú v čase, keď sa Francúzsko pripravuje na ďalšie prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť približne o šesť mesiacov. Emmanuel Macron sa blíži ku koncu svojho prezidentského mandátu a jeho politický vplyv je podľa zahraničných pozorovateľov oslabený. K napätiu prispieva aj situácia v parlamente, ktorý je hlboko rozdelený medzi tri súperiace politické bloky.

O pozornosť verejnosti sa usilujú predstavitelia rôznych politických táborov vrátane nacionalistickej pravice spojenej s Marine Le Penovou a radikálnej ľavice reprezentovanej Jean-Lucom Mélenchonom. Politické súperenie tak prebieha nielen v parlamente, ale čoraz výraznejšie sa premieta aj do diania v uliciach.

Podľa novinára Francisa Collingsa sa predvolebná kampaň pred májovými prezidentskými voľbami v podstate už začala, a to práve prostredníctvom protestov. Francúzsko tak čelí súčasne viacerým problémom – rastúcej spoločenskej nespokojnosti, násilným nepokojom aj politickej neistote pred blížiacimi sa voľbami.