Ekonomické Analýzy 24: Horúčavy zamávali trhom s elektrinou. Odborníci vysvetľujú, prečo nás čaká veľká výzva
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Extrémne letné horúčavy a pretrvávajúce sucho v posledných týždňoch potrápili nielen poľnohospodárstvo, ale aj energetiku v mnohých európskych krajinách. Okolité štáty museli pre nedostatok vody obmedziť prevádzku či dokonca úplne odstaviť časť svojich jadrových elektrární.
Ako túto výzvu zvládla slovenská energetika, do akej miery sú naše elektrárne odolné voči výkyvom počasia a aká budúcnosť nás čaká? O týchto témach v diskusii hovorili Adam Fajkus zo Slovenských elektrární, Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave a šéfredaktor portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár.
Chladenie jadrových elektrární
Zatiaľ čo Maďarsko muselo znížiť výkon až odstaviť časť elektrárne Paks pre nízku hladinu Dunaja a podobné problémy hlásili aj z Francúzska či Rumunska, Slovensku takýto scenár nehrozil. Príčinou je odlišný systém technického riešenia. Ako vysvetlil Radovan Potočár, elektrárne s prietokovým chladením odoberajú vodu priamo z rieky a po použití ju vracajú späť. Ak je však vody málo alebo je príliš teplá, zariadenie ju nemôže vracať, aby nezničilo riečny ekosystém, a musí okamžite tlmiť výrobu.
Slovensko využíva chladiace veže, v ktorých sa väčšina vody odparí a nevracia sa okamžite do toku. Adam Fajkus doplnil, že naše jadrové elektrárne navyše nevyužívajú vodu priamo z riek, ale z veľkých vodných nádrží, z Váhu pre Jaslovské Bohunice a z Hronu pre Mochovce. Tým je naša závislosť od okamžitých hydrologických podmienok a aktuálneho prietoku riek výrazne nižšia.
Dopad na ekonomiku a plynulé spúšťanie Mochoviec
Martin Hudcovský zdôraznil, že výpadky výroby v letnom období bývajú pre ekonomiku predsa len znesiteľnejšie. Leto je totiž typické celkovým spomalením hospodárstva, čerpaniami dovoleniek a nižšou priemyselnou spotrebou. Omnoho kritickejšia situácia by nastala v zimných mesiacoch, napríklad v novembri či decembri, kedy spotreba elektriny dosahuje celoročné maxima a vypnutie zdrojov by znamenalo drahý dovoz z cudziny.
Aktuálna hydrologická situácia našťastie nijako neovplyvnila ani nábeh nového bloku na juhozápade Slovenska. Spúšťanie štvrtého bloku v Mochovciach pokračuje presne podľa plánovaného harmonogramu. Výkon reaktora sa zvyšuje postupne v rámci testovania, takže do siete zatiaľ nedodáva objemy, ktoré by zásadne hýbali trhovými cenami, no projekt napreduje bez zdržania.
Energetický mix: Sebestačnosť aj potreba flexibility
Slovensko je od roku 2023 sebestačné vo výrobe elektriny a stalo sa jej čistým vývozcom, pričom dominantnú úlohu hrá práve jadro s viac ako dvojtretinovým podielom. Naše elektrárne sa ukazujú ako mimoriadne odolné voči klimatickým zmenám a zároveň zaisťujú jednu z najčistejších výrob v celej Európskej únii.
Odborníci však upozorňujú, že samotný objem výroby nestačí. Elektrická sústava vyžaduje, aby sa výroba a spotreba rovnali v každom jednom okamihu. Keďže v lete prudko vystreľuje výroba z fotovoltiky a na trhu vznikajú cenové výkyvy, kľúčovou sa stáva flexibilita. Martin Hudcovský v tejto súvislosti vyzdvihol aj investície do prenosovej sústavy, pričom Slovenská energetická prenosová sústava (SEPS) realizuje najväčšie modernizácie infraštruktúry za posledné desaťročie.
Výzvy do budúcnosti: Nový jadrový zdroj a batérie
Vzhľadom na plánovanú elektrifikáciu priemyslu, dopravy aj vykurovania bude celková spotreba elektriny v ďalších rokoch výrazne rásť. Slovenská vláda preto už dnes pripravuje podklady pre výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Martin Hudcovský považuje zachovanie jadra za nevyhnutné, keďže životnosť súčasných blokov nebude možné predlžovať donekonečna a príprava novej elektrárne trvá 10 až 15 rokov.
Radovan Potočár síce oceňuje, že sa o téme diskutuje v predstihu, no upozorňuje na potrebu vyššej transparentnosti a dôkladných odborných analýz pred samotným finálnym rozhodnutím. Zároveň je podľa neho na diskusiu, či by mal takýto obrovský projekt financovať a riadiť výhradne štát sám.
Adam Fajkus na záver dodal, že okrem výstavby nových zdrojov Slovenské elektrárne intenzívne pracujú na zvyšovaní flexibility celej siete. Príkladom je spustenie veľkého batériového úložiska v Novákoch či projekt Integrátor na prečerpávacej vodnej elektrárni, ktoré pomôžu bleskovo vykrývať výkyvy v sieti a zaistia bezpečnú dodávku elektriny aj pre nadchádzajúce roky.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.