Gašpar: Transakčná daň sa ako celok nezruší. Premiér si otestoval reakciu kritikov

Zdielať na

22.9.2026 Slovensko - aktuality

Gašpar: Transakčná daň sa ako celok nezruší. Premiér si otestoval reakciu kritikov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Transakčná daň sa ako celok rušiť nebude, možné sú iba jej úpravy. V utorok (22.9.) to na tlačovej konferencii vyhlásil podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD). Podľa neho totiž momentálne neexistuje nástroj, ktorý by dokázal nahradiť výpadok príjmov po jej zrušení. Vyjadril sa aj k predchádzajúcim slovám premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o možnom konci dane. Tvrdí, že predseda vlády si nimi „otestoval reakciu“ jej kritikov.

Transakčná daň sa podľa Gašpara nezruší

Osud transakčnej dane bol jednou z otvorených otázok pri príprave budúcoročného rozpočtu. Premiér Robert Fico v auguste hovoril o možnosti jej zrušenia od januára 2027. V septembri však názor zmenil a povedal, že sa možno rušiť nebude. Neskôr zaznievali aj z koalície pochybnosti, či je takýto krok vzhľadom na stav verejných financií možný.

Gašpar teraz tvrdí, že z posledných vyjadrení je už zrejmé, že úplný koniec dane sa nechystá. „Z posledných vyjadrení je zrejmé, že transakčná daň sa ako celok rušiť nebude. Ak dôjde, dôjde len k nejakým úpravám, lebo nie je žiadny nástroj, ktorý by nahradil tento výpadok,“ povedal.

Vyjadril sa aj k predchádzajúcemu avízu premiéra o možnom zrušení dane. „Premiér si otestoval reakciu novinárov a všetkých, ktorí kritizovali túto transakčnú Matovičovu daň,“ uviedol Gašpar. Podľa neho sa následne ukázalo, že od jej zrušenia neočakávajú až taký výrazný vplyv na hospodársky rast.

SNS požaduje zrušenie transakčnej dane

Do diskusie o podobe budúcoročného štátneho rozpočtu vstúpila aj SNS. Strana požaduje úplné zrušenie transakčnej dane a svoj súhlas s rozpočtom podmieňuje zmenami v tejto oblasti. Zároveň presadzuje zníženie spotrebnej dane z pohonných hmôt tak, aby sa podľa nej ceny palív na Slovensku dostali na porovnateľnú úroveň s ostatnými krajinami V4. SNS žiada aj vyššie zdanenie bánk a energetických spoločností. Tie by sa podľa strany mali prostredníctvom osobitných odvodov vo väčšej miere podieľať na konsolidácii verejných financií.

„Nie je možné, aby sa na konsolidácii verejných financií podieľali len občania Slovenskej republiky,“ uviedla strana. Národniari majú výhrady aj k plánovanému rastu platov vo verejnom sektore. Navrhované štvorpercentné zvýšenie miezd zamestnancov štátnej správy a Policajného zboru považujú za nedostatočné a požadujú rast najmenej o desať percent.

Ak by koaliční partneri argumentovali nedostatkom financií, SNS poukazuje na výdavky rezortu životného prostredia, kde sa podľa strany za posledné tri mesiace zazmluvnilo viac ako 1,5 miliardy eur s horizontom piatich rokov.

PS na vyjadrenia reagovalo, že transakčná daň musí byť zrušená pre všetkých a úpravy nepomôžu. Poslanec Štefan Kišš zopakoval, že daň spôsobila slovenskej ekonomike výrazné škody. Kritizuje koalíciu za to, že sa nevie dohodnúť na jasnom riešení a ani na tom, ako nahradiť výpadok z rozpočtu.

Koalícia sa dohodla na rozpočte, jeho parametre zatiaľ nezverejnila

Koaličná rada rokovala v pondelok (22.9.) aj o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Predsedovia vládnych strán po stretnutí oznámili, že v najbližších dňoch predstavia politickú dohodu o rozpočte. Konkrétne parametre zatiaľ verejnosti nepredstavili.

Gašpar nechcel povedať, na akej konkrétnej výške deficitu sa koalícia dohodla. Potvrdil však predchádzajúce vyjadrenia Romana Michelka, podľa ktorého by deficit nemal prekročiť 4,9 percenta HDP. „Ten deficit chceme mať pod kontrolou, chceme ho mať lepší, než sme preberali v roku 2023,“ povedal Gašpar. Zároveň zdôraznil, že rozpočet musí byť v súlade s požiadavkami Európskej komisie.

Nevyjasnené zostáva aj to, v akej podobe vláda návrh rozpočtu predloží parlamentu. Verejný dlh Slovenska sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zastáva názor, že vláda má preto povinnosť predložiť na roky 2027 až 2029 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Vláda tento výklad spochybňuje.

Gašpar pripustil aj možnosť, že vláda predloží vyrovnaný návrh, ktorý sa následne v parlamente zmení. „Či príde vyrovnaný a budeme ho meniť pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný...,“ načrtol jednu z možností. Konkrétne riešenie však neuviedol.