Mrazivé noci sú pre ľudí bez domova bojom o život. Podchladenie hrozí už pri piatich stupňoch

Marek pozná život na ulici veľmi dobre. Bez domova je už 42 rokov. Dni trávi na železničnej stanici, počas chladných nocí sa snažil nájsť útočisko aj v bytových domoch. Za tie roky zažil množstvo ťažkých chvíľ. „Veľa kamarátov a kamarátiek mi už zomrelo, zamrzli,“ hovorí. Podľa neho je mimoriadne nebezpečné, keď človek popíja alkohol a zostane vonku úplne sám.

Pod mostom býva s dvoma kamarátmi

Podobný osud prežíva aj Miro, ktorý je bez domova viac ako tri roky. Svoje provizórne bývanie si našiel pod cestným mostom, kde žije s ďalšími dvoma kamarátmi. Pred chladom sa snažia chrániť, ako sa dá. Na zemi majú matrace, prikrývajú sa paplónmi a obliekajú si niekoľko vrstiev oblečenia. Dôležité je podľa nich najmä to, aby zostali v suchu a mali zakrytú hlavu. Pod mostom však často silno fúka. Keď sa výrazne ochladí, muži si zakladajú oheň a zaliezajú do spacákov. Ak je zima už neznesiteľná, vyhľadajú pomoc charity a prenocujú v núdzovej nocľahárni.

Miro priznáva, že spoločnosť ďalších ľudí je preňho dôležitá nielen kvôli samote, ale aj pre bezpečnosť. „Pokiaľ má niekoho pri sebe, že dáva na neho pozor, navzájom si dávajú pozor, tak je to inakšie. Ale pokiaľ je sám, tak je v strachu,“ vysvetľuje.

Prečítajte si tiež

Stan mu mohol prísť osudným: Záchranári ratovali podchladeného muža

Podchladenie hrozí aj pri teplotách nad nulou

Odborníci upozorňujú, že vážne zdravotné komplikácie nemusia prísť až počas silných mrazov. K podchladeniu môže dôjsť už pri vonkajších teplotách okolo päť až šesť stupňov Celzia. Riziko zvyšuje najmä vietor, vlhkosť a celková fyzická kondícia človeka. Významnú úlohu zohrávajú aj chronické ochorenia, alkohol či iné omamné látky.

Viac ako zima ho bolí ľudská ľahostajnosť

Hoci Miro spáva pod mostom, priznáva, že ešte ťažšie znáša správanie ľudí, ktorých kedysi považoval za blízkych. Mrzí ho, keď sa od neho odvracajú a tvária sa, že ho nepoznajú. „I keď ja som mal niečo, alebo hoci aj posledné, tak som dal tomu človeku. Ale teraz ten človek vás nepozná. Proste vás obíde. Skloní hlavu,“ opisuje svoju skúsenosť.

Na život pod mostom si už do istej miery zvykol. Niekedy sa však stále prebudí a chvíľu si neuvedomuje, kde vlastne je.