EÚ Slovensku výnimku neudelila. Šutaj Eštok: Za neprijímanie migrantov platiť nebudeme

Šesť krajín môže získať výnimku, Slovensko medzi nimi nie je

Podľa druhej výročnej správy o stave migrácie, ktorú Európska komisia zverejnila v piatok (6. 11.), budú môcť o úplné alebo čiastočné vyňatie z prispievania do fondu solidarity požiadať Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko.

Komisia pri rozhodovaní zohľadnila závažnú migračnú situáciu, ktorej tieto krajiny čelili počas posledných piatich rokov. Slovensko sa na zoznam opäť nedostalo, pričom s mechanizmom solidarity dlhodobo nesúhlasí.

Podporu z fondu budú môcť naopak v roku 2027 čerpať Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko, ktoré podľa hodnotenia Bruselu čelia zvýšenému migračnému tlaku.

Prečítajte si tiež

Európska komisia zaradila Česko medzi krajiny ohrozené migráciou

​

Fico hovoril o príspevku viac ako štyri milióny eur

Slovensko sa pokúšalo získať výnimku už pri prvom ročníku mechanizmu na rok 2026, ktorý sa začal uplatňovať v júni po nadobudnutí účinnosti migračného a azylového paktu. Slovenská vláda argumentovala najmä tým, že krajina prijala desaťtisíce ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Keďže však Slovensko nebolo zaradené medzi štáty oprávnené na výnimku, požiadalo Európsku komisiu o prehodnotenie situácie.

Premiér Robert Fico počas júnového summitu EÚ v Bruseli oznámil, že Slovensko napokon v roku 2026 prispeje do mechanizmu sumou presahujúcou štyri milióny eur. Podľa jeho slov vláda uprednostnila finančný príspevok pred prijatím viac ako 200 migrantov. Či Slovensko tento príspevok skutočne uhradilo, však v minulosti pre TASR nepotvrdila ani Európska komisia, ani slovenské ministerstvo vnútra.

Ministerstvo vnútra odmieta platby aj prijímanie migrantov

Ministerstvo vnútra SR v reakcii zdôraznilo, že Slovensko migračný a azylový pakt nepodporilo a jeho odmietavý postoj k povinnej solidarite zostáva nezmenený. Rezort zároveň uviedol, že Slovensko doposiaľ v rámci mechanizmu nezaplatilo zo štátneho rozpočtu ani cent a neprijalo žiadneho relokovaného migranta.

Pripomenul tiež, že Európsku komisiu požiadal o výnimku na rok 2026, pričom argumentoval pomocou ukrajinským odídencom aj migračnou záťažou z minulosti. Komisia však žiadosti nevyhovela. „Slovensko nebude platiť za to, že odmieta prijímať nelegálnych migrantov na základe európskych kvót. Od Európskej únie očakávame podporu v oblasti bezpečnosti a ochrane vonkajších hraníc Únie, nie vyžadovanie platieb za neprijatých nelegálnych migrantov,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Ministerstvo chce namiesto prijímania migrantov či priamych platieb prispievať personálom, technikou a odbornými kapacitami. Zároveň avizovalo, že ak by Slovensku hrozili finančné sankcie, využije dostupné právne možnosti na obranu proti ich uloženiu a vymáhaniu.

Ako funguje európsky mechanizmus solidarity?

Mechanizmus solidarity je súčasťou migračného a azylového paktu EÚ. Jeho cieľom je pomáhať členským štátom, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku. Jednotlivé krajiny môžu prispieť viacerými spôsobmi. Môžu prijať časť žiadateľov o azyl, poskytnúť finančný príspevok alebo zabezpečiť inú pomoc, napríklad personál či materiálne vybavenie.

O konečnej podobe fondu, výške príspevkov a prípadných výnimkách na rok 2027 sa ešte musia dohodnúť členské štáty v Rade EÚ. Rozhodnutie sa prijíma kvalifikovanou väčšinou. Na jeho schválenie je potrebný súhlas najmenej 15 členských krajín, ktoré zastupujú aspoň 65 percent obyvateľov Európskej únie.

Prečítajte si tiež

Sociálnymi sieťami sa šíri hoax o migrantoch z Ukrajiny. Čo sa deje na hraniciach?

​

Nelegálna migrácia v EÚ podľa Komisie výrazne klesá

Európska komisia vo svojej správe zároveň upozornila, že migračná situácia v Únii sa postupne zlepšuje. Počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ sa za posledné dva roky znížil o viac ako polovicu. V prvom polroku 2026 pritom zaznamenal ďalší pokles o viac ako tretinu. Pozitívny vývoj zaznamenali aj ďalšie ukazovatele.

V roku 2025 sa počet neoprávnených presunov migrantov medzi členskými krajinami znížil o 22 percent a počet žiadostí o azyl klesol o 19 percent. Miera návratov migrantov na úrovni celej Európskej únie sa zároveň zvýšila na viac ako 30 percent.

Napriek týmto výsledkom Komisia zdôrazňuje, že členské štáty musia pokračovať v prípravách na úplné uplatňovanie migračného paktu. Osobitnú pozornosť podľa nej treba venovať plneniu povinností súvisiacich so zodpovednosťou jednotlivých krajín za žiadateľov o azyl.