Prezident: Vyrovnaný rozpočet je utópia. Ak ho vláda nepredloží, SaS pôjde na ústavný súd

SaS avizuje, že ak vláda nesplní povinnosť a nepredloží do Národnej rady vyrovnaný rozpočet, chce sa obrátiť na Ústavný súd SR. Strana zároveň predpokladá, že v opozícii nebude mať problém získať dostatok podpisov potrebných na podanie. Povinnosť predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu vyplýva z mechanizmu dlhovej brzdy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už skôr upozorňovala, že vláda má pri súčasnej výške dlhu povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

„Nech si konečne uvedomia, že šetriť musí štát, nie ľudia a nie rodiny,“ odkázal koalícii Gröhling.

SaS kritizuje konsolidáciu aj hospodárenie vlády

Liberáli tvrdia, že priestor na šetrenie existuje najmä v prevádzke štátu a v kompenzáciách. Kritizujú tiež spôsob prípravy rozpočtu a upozorňujú, že niektorí politici podľa nich návrh ešte ani nevideli, hoci sa o ňom má rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Gröhling spája súčasnú hospodársku situáciu a odchody niektorých firiem zo Slovenska s politikou vlády Roberta Fica a s prijatými konsolidačnými opatreniami. „Táto vláda úplne zarezáva ekonomiku na Slovensku,“ vyhlásil predseda SaS.

Kriticky sa vyjadril aj poslanec Marián Viskupič. „Po troch konsolidáciách sa vôbec nebudeme mať lepšie, ako nám to sľubovali,“ povedal na tlačovej konferencii. Predpokladá, že deficit v budúcom roku presiahne päť percent HDP a v prípade ďalších vládnych priorít môže byť podľa neho ešte vyšší.

​

Prezident: Vyrovnaný rozpočet by spôsobil „totálny rozvrat“

Téme vyrovnaného rozpočtu sa v nedeľnej relácii Politika 24 venoval aj prezident Peter Pellegrini. Upozornil, že zostavovanie rozpočtu rok pred parlamentnými voľbami býva náročné a vyjadril nádej, že sa ho vláde podarí pripraviť tak, aby Slovensko neskončilo v rozpočtovom provizóriu. Predstavu, že by Slovensko v súčasnosti reálne hospodárilo bez deficitu, však odmietol. „Vyrovnaný rozpočet by bol iba utópiou a spôsobil by totálny rozvrat Slovenska i verejných financií, ekonomiky a bežného života ľudí. To je totálny rozklad,“ povedal Pellegrini.

Prezident zároveň rozlišoval medzi skutočne vyrovnaným rozpočtom a možnosťou, že by vláda nulový deficit predložila iba formálne a poslanci by návrh následne v parlamente zmenili. „Ak to má byť len forma, že sa príde s nulovým deficitom a potom ho v parlamente zmenia, to je už taktika, ktorú nechám na spore Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, možno do toho zasiahne Ústavný súd SR, a vlády. Ale mať ilúziu, že sa dnes dá predložiť funkčný vyrovnaný rozpočet, je utópia,“ skonštatoval v Politike 24.

Prezident pomenoval priority rozpočtu

Pellegrini zároveň uviedol, čo by podľa neho v pripravovanom rozpočte nemalo chýbať. Časť opatrení by mala vychádzať aj z dokumentu Vízia Slovensko 2040. Rozpočet by mal podľa prezidenta počítať so zachovaním rastu platov zdravotníkov a s vyššími výdavkami na moderné lieky. „Mali by tam byť zároveň určite aj peniaze, ktoré budú garantovať, že v roku 2027 bude dynamicky ďalej pokračovať výstavba rozostavaných veľkých nových nemocníc,“ povedal.

Rozpočet by podľa neho mal obsahovať aj garancie na zmierňovanie následkov sucha a zároveň podporovať hospodársky rast. Pellegrini preto očakáva, že sa v ňom aspoň čiastočne prejavia aj prorastové opatrenia.

Pozrite si celý záznam z relácie Politika 24 s Lenkou Ježovou:

RRZ: Vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet

​Na povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet však upozornila ešte začiatkom septembra aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Dôvodom je, že slovenský verejný dlh sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy. Vláda má preto podľa RRZ povinnosť predložiť Národnej rade SR na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Vláda túto povinnosť predbežne odmieta s odvolaním sa na výnimku súvisiacu s plnením medzinárodných finančných záväzkov.

RRZ však tento argument považuje za nepreukázaný, a to aj s odkazom na výklad Ústavného súdu SR. Rozpočtová rada zároveň upozornila, že vyrovnaný rozpočet nemá byť iba formálnym krokom. Vláda má podľa nej predstaviť realistické možnosti, ako znížiť rozdiel medzi príjmami a výdavkami a zastaviť rast dlhu. Parlament pritom nemá povinnosť vyrovnaný rozpočet v predloženej podobe schváliť a môže ho upraviť aj na deficitný, pri rozhodovaní však musí prihliadať na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Prečítajte si tiež

Koalícia stále bez dohody: Konsolidačné opatrenia sa posúvajú

Premiér dlhodobo tvrdí, že vyrovnaný rozpočet nie je povinnosťou

Robert Fico (Smer-SD) naopak trvá na tom, že vláda ani samosprávy nemajú povinnosť pripraviť na budúci rok vyrovnané rozpočty. Odvoláva sa pritom na výnimku zo sankcií dlhovej brzdy, ktorá sa podľa neho uplatňuje v prípade, ak výdavky štátu súvisiace s plnením medzinárodných záväzkov presiahnu tri percentá HDP. „My sme samosprávam už oficiálne povedali, že nemusia robiť vyrovnané rozpočty. Naďalej sa opierame o tú výnimku, ak má štát výdavky viac ako 3 % na záväzky vyplývajúce z našich členstiev v medzinárodných organizáciách, tak sa nevzťahuje povinnosť mať vyrovnaný rozpočet,“ uviedol Fico ešte koncom júla.

Premiér argumentoval údajmi Štatistického úradu SR, podľa ktorých príslušné výdavky prekročili hranicu troch percent HDP. „My sme čakali na vyjadrenie úradu, úrad to zverejnil. A my teda berieme, že platí zákon a tento zákon teraz umožňuje aj vláde, aj samosprávam, aby išli do rozpočtov tak, ako obyčajne, teda so schodkami,“ dodal. Práve tento výklad však spochybňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej je argument vlády o uplatnení výnimky na základe medzinárodných finančných záväzkov nepreukázaný, a to aj vzhľadom na výklad Ústavného súdu SR. RRZ preto naďalej zastáva názor, že vláda má parlamentu predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

Prečítajte si tiež

Šimečka predpovedá peklo v koalícii pri rozpočte: „Budú to týždne chaosu a hádok“

​