Časť zákona lex atentát je v rozpore s ústavou, rozhodol Ústavný súd

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Časť zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, ktorý schválil parlament v júni 2024, nie je v súlade s ústavou. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Lex atentát napadla na ÚS skupina opozičných poslancov.

Archívna reportáž

Prezident podpísal "lex atentát"

Zakázanie zhromaždení je v rozpore

V rozpore s ústavou je časť ustanovenia týkajúceho sa možnosti obce zakázať zhromaždenie. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov ÚS nevyhovel.

Prijatá legislatíva zaviedla v zákone o zhromažďovacom práve ustanovenie v takomto znení: „Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“

Opozícia kritizovala aj skrátené legislatívne konanie

ÚS označil za protiústavné toto ustanovenie v časti slov „obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia“. Podľa rozhodnutia ÚS je aj v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Opozičné hnutie PS pri podaní na ÚS argumentovalo, že prijatá legislatíva obmedzuje právo zhromažďovať sa a zasahuje do slobody prejavu. Kritizovalo tiež, že sa o nej rokovalo v skrátenom konaní. „Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer-SD). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS).