Mladomanželské pôžičky ako kedysi? Ondruš chce oživiť starý model pomoci mladým rodinám

Bývanie sa stáva čoraz väčšou finančnou záťažou pre domácnosti naprieč Európou. Problém sa pritom netýka iba ľudí s nízkymi príjmami. Na vlastný byt alebo dom často nedosiahnu ani tí, ktorí pracujú a zarábajú priemernú mzdu. Slovensko má navyše dlhodobý problém s dostupnosťou nájomných bytov. Mladí ľudia preto často zostávajú bývať u rodičov alebo sa musia zadlžiť na desiatky rokov.

Práve o možnostiach pomoci mladým rodinám diskutovali v relácii Európa od A po Z europoslanci Branislav Ondruš (Hlas-SD), Judita Laššáková (Smer-SD), Miriam Lexmann (KDH) a Ľubica Karvašová (Progresívne Slovensko). Jedným z návrhov, ktoré v diskusii zazneli, bol aj návrat k mladomanželským pôžičkám.

Ondruš: Mladomanželské pôžičky boli efektívnou pomocou

Branislav Ondruš pripomenul systém zvýhodnených pôžičiek, ktorý mladým manželom pomáhal pri zabezpečovaní bývania a výdavkov spojených so začiatkom spoločného života. „Ja už dávno presadzujem, že sme sa už dávno mali vrátiť k modelu takzvaných mladomanželských pôžičiek, aký fungoval za socializmu. A to bola veľmi efektívna pomoc mladým rodinám, ktoré začínali a potrebovali si pokryť úvodné výdavky,“ povedal europoslanec.

Podľa Ondruša by však pomoc mladým nemala stáť výlučne na podpore kúpy vlastnej nehnuteľnosti. Za dôležité považuje vytvorenie dostatočného počtu dostupných nájomných bytov, v ktorých by mladé rodiny mohli začať samostatný život bez toho, aby sa museli okamžite zadlžiť. Až keď sa ich finančná situácia stabilizuje, mohli by sa rozhodnúť pre kúpu vlastného bývania. „Navrhujem, aby sme mladým rodinám nepomáhali tým, že im pomôžeme sa zadlžiť, ale tým, že dostanú ten byt,“ vysvetlil Ondruš.

Celý záznam relácie si pozrite tu: 

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Bývanie si nemôžu dovoliť ani priemerne zarábajúci. Ako im pomôže EÚ?

​

Hypotéky môžu byť dlhovou pascou, varoval

Ondruš zároveň kritizoval predstavu, že štát by mal mladým ľuďom uľahčovať získanie hypoték alebo prispievať na úroky. Podľa neho by takáto pomoc mohla viesť k ešte väčšiemu zadlžovaniu domácností. Namietal tiež, že verejné peniaze by v konečnom dôsledku pomáhali bankám. „Skutočne toto nie je riešenie, aby mladí ľudia boli ešte viac zadlžení, aby boli ešte viac otrokmi bánk, ako sú v súčasnosti,“ vyhlásil. Namiesto toho presadzuje širšiu ponuku neziskového nájomného bývania, ktoré by spravovali mestá, obce, bytové družstvá alebo sociálne podniky. Na jeho výstavbu by podľa Ondruša mohli smerovať aj peniaze z európskych fondov.

Karvašová: Hypotéka nie je diabol, mladým treba dať na výber

S Ondrušovým pohľadom nesúhlasila europoslankyňa Ľubica Karvašová z Progresívneho Slovenska. Podľa nej nemožno všetkých mladých ľudí posudzovať rovnako. Kým niektorí potrebujú dostupný nájomný byt, iní už majú stabilné zamestnanie a chcú si založiť rodinu vo vlastnej nehnuteľnosti. Práve tým by podľa nej štát mal pomôcť aj pri financovaní kúpy bývania. „Hypotéky nie sú ani diabol, ani čert. Je to evidentná a realistická pomoc pre mladých ľudí a mladé rodiny,“ reagovala Karvašová.

Progresívne Slovensko podľa jej slov navrhuje okrem podpory nájomného bývania aj možnosť stopercentných hypoték a príspevkov na bývanie pre mladých. Zdôraznila, že cieľom nie je zadlžiť každého, ale vytvoriť viac možností podľa príjmov a životnej situácie jednotlivých domácností.

Na Slovensku žijú celé generácie pod jednou strechou

Na závažnosť bytovej situácie upozornila aj europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH. V diskusii uviedla, že podľa európskych štatistík žije približne tretina ľudí na Slovensku v preplnených domácnostiach. „Mnohé rodiny žijú dvojgeneračne, čiže mladí si založia rodinu, žijú u rodičov,“ povedala. Podľa Lexmann nejde iba o nedostatok bytov. Problémom sú aj nízke príjmy, vysoké životné náklady a chýbajúca dlhodobá stratégia. „Táto otázka je pre Slovensko mimoriadne dôležitá, a už dlhodobo,“ zdôraznila.

Vláde vyčítala, že sa o dostupnom bývaní hovorí najmä vtedy, keď sa téma otvorí na európskej úrovni. Za dôležité považuje zjednodušenie výstavby, odstránenie byrokratických prekážok a presun väčších právomocí aj finančných zdrojov do regiónov.

Prečítajte si tiež

Hypotéka na 90 % bytu? Mladí zvažujú, či si nehnuteľnosť kúpia alebo počkajú

​

Má Slovensko stavať 30-tisíc bytov ročne?

Karvašová počas diskusie predstavila aj ambíciu Progresívneho Slovenska podporiť výstavbu 30-tisíc nových bytov ročne. Podľa nej by sa to dalo dosiahnuť kombináciou viacerých opatrení – od jednoduchších povoľovacích procesov cez spoluprácu so súkromnými investormi až po financovanie nájomných bytov. „Áno, dá sa to a je to realistické,“ vyhlásila.

Zároveň upozornila, že mestá a obce často vlastnia budovy, ktoré by sa dali zrekonštruovať a premeniť na nájomné bývanie. Na takéto projekty by podľa nej mali mať prístup k európskym peniazom. Ondruš súhlasil s využitím eurofondov, no trval na tom, že by nemali smerovať súkromným developerom. „Rozhodne nechcem dať súkromným firmám ani cent zo zdrojov Európskej únie,“ povedal. Za vhodnejší model považuje bytové družstvá, ktoré majú dlhoročnú tradíciu napríklad v Rakúsku.

Laššáková: Brusel sám nové byty nepostaví

Europoslankyňa Judita Laššáková zo Smeru-SD pripomenula, že Európska únia nemá priamu právomoc rozhodovať o tom, kde a koľko bytov sa na Slovensku postaví. Na otázku, ako môže Európsky parlament zabezpečiť väčšiu výstavbu, odpovedala stručne: „Nijak.“ Podľa nej sú kľúčové najmä samosprávy, ktoré rozhodujú o územnom plánovaní a možnostiach výstavby.

Európsky parlament však môže podľa Laššákovej vytvárať priestor na výmenu skúseností medzi krajinami. Ako príklady spomenula modely nájomného bývania v Dánsku, Nemecku či Fínsku. Upozornila tiež, že Slováci vo veľkej miere uprednostňujú vlastníctvo nehnuteľnosti pred nájmom. Aj preto považuje za dôležité hovoriť o tom, ako by mohol fungovať dostupný nájomný sektor.

Prečítajte si tiež

Mladý Švéd si môže dovoliť bývanie veľké ako latrína: Bizarný projekt ukázal realitu

​

Problém nie je len v cenách bytov. Ľudia odchádzajú z regiónov

Ondruš upozornil aj na regionálne rozdiely. Kým v niektorých mestách a obciach je bytov nedostatok, inde nehnuteľnosti zostávajú prázdne, pretože ľudia odchádzajú za prácou. Podľa neho preto nestačí stavať nové byty iba v Bratislave, Nitre či Košiciach. „My potrebujeme dostať investície do takých oblastí, aby z nich nemuseli ľudia odchádzať,“ povedal.

S potrebou posilniť regióny súhlasila aj Lexmann. Zdôraznila, že dostupnosť bývania úzko súvisí s pracovnými príležitosťami a výškou miezd. Bez lepšie platených pracovných miest podľa nej nebude možné zabezpečiť dostupné bývanie pre všetkých ani s pomocou eurofondov.