Jasno
17°
Bratislava
Ľudomil
14.9.2026
Ekonomické Analýzy 24: Sľubovať veľké zmeny v zdravotníctve je politické dobrodružstvo
Zdielať na

Ekonomické Analýzy 24: Sľubovať veľké zmeny v zdravotníctve je politické dobrodružstvo

BRATISLAVA / Zohnať detského či všeobecného lekára je pre pacientov v mnohých častiach Slovenska takmer nemožné. Problémom je aj vysoký priemerný vek lekárov. Mestá, obce a župy sa ich síce môžu snažiť prilákať rôznymi benefitmi, ich možnosti sú však obmedzené. O stave zdravotníctva, možnostiach samospráv aj o tom, ako táto téma rezonuje pred komunálnymi voľbami v relácii Ekonomické Analýzy 24 diskutovali zdravotnícky anaylitik INEKO Dušan Zachar, zdravotnícka analytička Jana Ježíková a odborníčka na politický marketing Simona Bubánová.

Takmer polovica detských lekárov má viac ako 63 rokov

Podľa Jany Ježíkovej máme na Slovensku legislatívu nastavenú tak, že každému človeku s trvalým alebo prechodným pobytom zákon garantuje rajónneho všeobecného lekára, gynekológa alebo zubára. Problémom však zostáva reálny dostatok lekárov a ich vek. Priemerný vek detských lekárov je 59 rokov, pričom približne 44 percent z nich má viac ako 63 rokov. Pri všeobecných lekároch pre dospelých je priemerný vek 57 rokov.

Dušan Zachar upozornil, že nejde iba o slovenský problém ani výlučne o ambulantný sektor. Všeobecní lekári pre dospelých aj deti sa podľa neho za ostatné roky začali oveľa lepšie platiť zo strany zdravotných poisťovní, čo by mohlo prilákať viac mladých medikov. Spomenul aj nástroj z plánu obnovy, prostredníctvom ktorého štát dotoval vytvorenie ambulancií v nedostatkových regiónoch.

Zdravotníctvo je zároveň podľa Simony Bubánovej čoraz dôležitejšou témou aj pre voličov. Politici však podľa nej s touto oblasťou pracujú opatrne. „Čokoľvek prevratného sľubovať v zdravotníctve je politické dobrodružstvo, a preto sa mnohé strany tomu akoby priamo vyhýbajú to mať v nejakých predvolebných sľuboch,“ uviedla Bubánová.

„Starosta, ktorý dokáže doniesť lekára do obce, je kráľ“

Mestá a obce môžu podľa Ježíkovej lekárov prilákať benefitmi, ústretovosťou či vytvorením vhodných podmienok. Nedokážu im však garantovať fungovanie ambulancie z mesiaca na mesiac. „Mestá a obce v podstate to, čo môžu robiť, je naozaj nejakými benefitmi alebo ústretovosťou prilákavať lekárov do svojich priestorov, že im vytvoria nejaké podmienky. Oni im však vôbec nevedia garantovať potom tú ich existenciu z mesiaca na mesiac,“ povedala. To je podľa nej už úlohou zdravotných poisťovní a ich platobných mechanizmov.

Zároveň upozornila, že mestám, obciam či župám sa často pripisuje oveľa väčšia zodpovednosť za zdravotníctvo, ako v skutočnosti majú. „Starosta, ktorý dokáže doniesť lekára do obce, je kráľ. Je pán a naozaj mu to vie aj v tej politickej kariére potom pomôcť,“ uviedla Ježíková.

Prevádzka ambulancie pritom môže podľa Zachara stáť od desiatok tisíc až po viac ako 100-tisíc či 200-tisíc eur ročne v závislosti od jej veľkosti, špecializácie a potrebného prístrojového vybavenia. Samosprávy môžu napríklad motivovať lekára lepšími podmienkami na prenájom, bývaním či ďalšími benefitmi.

Zachar však upozornil, že „nie je to systémový prvok, ktorý by sa dal uplatniť plošne pre celú republiku“. Za kľúčové považuje financovanie ambulancií zdravotnými poisťovňami. „Toto je alfa a omega - dobrá zmluva, ktorá je udržateľná, a toto je v rukách hlavne štátu ako regulátora a zdravotných poisťovní,“ povedal.

Aj podľa Bubánovej môžu práve konkrétne lokálne témy fungovať v komunálnych voľbách. Spomenula napríklad poskytnutie ubytovania lekárovi, ak v obci všeobecný lekár chýba, alebo prilákanie lekára, ktorý z obce pochádza a žije v zahraničí. Veľké systémové témy sa však podľa nej na lokálnej úrovni presadzujú ťažko.

Nonstop lekárne ako téma komunálnych volieb

Jednou z tém pred komunálnymi voľbami sa stávajú aj nonstop lekárne. Ježíková pripomenula, že v Bratislave v minulosti fungovali tri bez dotácie, no v roku 2024 už nebola ani jedna. Problémom je podľa nej financovanie nočnej prevádzky. Zdravotné poisťovne ju nijako neplatia a lekáreň musí vyhodnotiť, či dokáže počas noci predať dostatok tovaru, aby náklady pokryla z marží. V Bratislave sa preto župa rozhodla nočnú činnosť dotovať. Ježíková hovorila o sume približne 140- až 170-tisíc eur ročne. „Nie je to veľký peniaz. Je to za málo peňazí veľa muziky,“ povedala.

Podľa Zachara patria lekárne medzi najmenej profitabilné segmenty zdravotníctva za ostatné roky. „Proste sa to neoplatí. Nevedia vydať a predať toľko liečiv a ďalších preparátov, aby pokryli svoje náklady,“ skonštatoval. Ak by mal štát stanoviť napríklad jednu nonstop lekáreň v každom kraji, podľa Zachara by s tým muselo ísť ruka v ruke aj financovanie. Ako ďalšie možnosti spomenul boxy pri lekárňach na výdaj niektorých základných liekov.

Ježíková doplnila aj možnosť lepšieho zásobenia urgentov či pohotovostí liekmi alebo dostupnosť niektorých liekov mimo lekární.

Bubánová označila nonstop lekárne za tému, ktorá môže kandidátom priniesť politicky pozitívne body. „Toto si myslím, že to je akoby príjemná taká tá win-win téma,“ povedala. 

Župy môžu prevádzkovať nemocnice. Rozhoduje manažment aj financovanie

Podľa Ježíkovej si župa môže založiť alebo zriadiť vlastnú nemocnicu. Žilinská a Trenčianska župa ich stále prevádzkujú, ďalšie ich prenajali alebo spolupracujú so súkromníkmi.

Zachar doplnil, že Prešovský samosprávny kraj a mesto Stará Ľubovňa majú podiely v nemocnici v Starej Ľubovni.

Pri fungovaní nemocníc je podľa Ježíkovej dôležitý ich manažment aj platby zdravotných poisťovní. Žilinská župa podľa nej dlhodobo ukazuje, že nemocnice riadiť vie, investuje však do nich aj vlastné peniaze.

Zachar upozornil aj na prístup politikov k vedeniu nemocníc - rozdiel je podľa neho v tom, či „majú tendenciu do všetkého kafrať a hádzať polená pod nohy jednotlivým manažmentom nemocníc“, alebo im nechávajú autonómiu.

Vstup súkromníkov do nemocníc je podľa Bubánovej politicky citlivý. „Je téma, ktorá nemusí zaznieť dobre, lebo je politicky zneužiteľná a zároveň aj využiteľná,“ uviedla.

Ježíková sa vyjadrila aj k optimalizácii siete nemocníc. Na otázku, či sa ju podarilo dotiahnuť do konca, odpovedala: „Ani neviem a možno, že skôr nie ako áno.“ Pôvodná vízia podľa nej spočívala v centralizácii špecializovanej starostlivosti a väčšom zameraní niektorých nemocníc na chronicky chorých pacientov a dlhodobú starostlivosť.

Zachar zároveň upozornil, že nemocnica či lekár nemusia byť v každej obci. Dôležité podľa neho je, aby sa ľudia po kvalitných cestách dokázali rýchlo dostať k lekárovi alebo do najbližšej akútnej nemocnice.

Celú reláciu Ekonomické analýzy 24 si môžete pozrieť vo videu.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy