Analýzy 24: Dnes netušíme, ako dlho pacienti reálne čakajú na zdravotnú starostlivosť, tvrdí Szalay

Bez dát sa systém nepohne

Podľa Baláža na Slovensku nie je optimálne naplnená sieť špecialistov ani všeobecných lekárov. Upozornil preto, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je možné vyriešiť zo dňa na deň. Za kľúčové považuje získanie údajov o tom, koľko pacientov čaká, v akej odbornosti a s akými diagnózami. Podobný systém už podľa neho funguje pri elektronických čakacích listinách na operačné výkony a hospitalizácie. „Bez tohto sa nevieme pohnúť. Bez toho sa nevie pohnúť ani poisťovňa, ani samosprávny kraj, ani minister,“ povedal Baláž.

Pri ambulantnej starostlivosti má potrebné údaje priniesť elektronický výmenný lístok. Szalay upozornil, že pri papierových výmenných lístkoch dnes nie je možné presne sledovať, ako dlho pacient na vyšetrenie skutočne čaká.

Ako príklad uviedol pacientku, ktorá sa mala po prepustení z nemocnice dostať ku kardiológovi do šiestich týždňov. Podľa jeho slov jej však trvalo dva roky, kým sa k špecialistovi dostala. „Dnes netušíme, ako dlho tí pacienti reálne čakajú na zdravotnú starostlivosť,“ skonštatoval Szalay.

Elektronický systém by podľa neho priniesol aj väčšiu transparentnosť pri poplatkoch za skoršie termíny. Pacient by totiž vedel, aká je skutočná čakacia lehota. Szalay zároveň zastáva názor, že zodpovednosť za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti by mala mať zdravotná poisťovňa, pretože disponuje najväčším množstvom informácií o poskytovateľoch a ich výkonoch. Nemalo by to však podľa neho znamenať, že lekár bude musieť prijať každého pacienta bez ohľadu na svoju kapacitu.

Prečítajte si tiež

Politika 24: V zdravotníctve sú systémové problémy, hovorí minister Kamil Šaško

Časť pacientov by mohli prevziať všeobecní lekári

Szalay upozornil, že nedostatok lekárov sa netýka všetkých špecializácií rovnako. Ako príklad uviedol oftalmológiu, kde je podľa jeho slov zazmluvnených približne dvakrát viac lekárov, ako stanovuje optimálna sieť. Poukázal tiež na nemocničné ambulancie, ktorých kapacity podľa neho nie sú vždy využívané naplno.

Presnejšie dáta by zároveň mohli ukázať, ktoré vyšetrenia musí vykonávať špecialista a ktoré by bolo možné presunúť na všeobecných lekárov. Szalay ako príklad uviedol diabetológiu. Počet pacientov s diabetom podľa neho rastie, zatiaľ čo diabetológov ubúda. Jednoduchšie prípady by preto podľa neho mohli ošetrovať všeobecní lekári a špecialisti by sa mohli viac venovať komplikovaným prípadom. Podobne by sa podľa neho mohlo postupovať pri niektorých problémoch so štítnou žľazou.  „Možno aj tá dnešná spotreba zdravotnej starostlivosti, na základe ktorej tvrdíme, že máme málo špecialistov, je prehnaná,“ uviedol Szalay.

Baláž s presúvaním niektorých kompetencií súhlasil. Za problém označil aj podľa neho príliš rigidné pravidlá niektorých odborných spoločností pri vzdelávaní lekárov. Poukázal napríklad na podmienky, ktoré obmedzujú počet pracovísk, kde môžu lekári absolvovať časť špecializačného vzdelávania.

Za potrebné považuje aj benefity pre špecialistov pôsobiacich v okrajových regiónoch a lepšie využívanie ambulancií v nemocniciach. „Treba využívať ambulancie, ktoré sú v nemocniciach,“ povedal Baláž.

Zmeny v dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa majú dostať aj do pripravovanej legislatívy. Podľa Szalaya sa návrh zákona má dostať do parlamentu na novembrovú schôdzu a začiatkom budúceho roka by sa o ňom malo rozhodovať v druhom a treťom čítaní.

Z Rooseveltovej nemocnice má byť univerzitná

Témou diskusie bola aj Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici, z ktorej sa má stať univerzitná nemocnica. Baláž zmenu označil za krok správnym smerom, upozornil však, že nemocnicu ešte čaká množstvo práce. Aby mohla mať postavenie univerzitnej nemocnice, musí byť podľa neho naviazaná na lekársku fakultu. Z Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici sa preto má stať kombinovaná fakulta všeobecného lekárstva a zdravotníctva. Celý proces musí prejsť akreditáciou. „Toto je krok, ktorým sme vykročili správnym smerom. Ale budeme musieť ešte veľmi veľa pracovať,“ povedal Baláž.

Jedným z dôvodov, prečo sa podľa neho táto možnosť otvorila práve teraz, je výstavba novej nemocnice, ktorá je už podľa Baláža klasifikovaná ako univerzitná. Počíta s výučbovými, edukačnými a tréningovými centrami. Baláž zároveň poukázal na postavenie Rooseveltovej nemocnice, ktorá podľa neho patrí medzi piliere poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku a v niektorých odboroch zabezpečuje starostlivosť pre pacientov z celej krajiny.

Szalay vznik univerzitnej nemocnice v Banskej Bystrici podporil. Za vhodné by považoval aj presunutie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity z Bratislavy do Banskej Bystrice. „Ja si myslím, že celá lekárska fakulta by sa z Bratislavy mohla presťahovať do Banskej Bystrice,“ povedal Szalay.

Zároveň reagoval na špekulácie, že zmena fakultnej nemocnice na univerzitnú by mala Banskej Bystrici priniesť viac peňazí. Podľa Szalaya je Rooseveltova nemocnica už v súčasnosti financovaná ako univerzitná, a preto samotná zmena jej postavenia nemá znamenať zásadný nárast financií.

Baláž prípadný presun fakulty zatiaľ komentovať nechcel. Zdôraznil, že najskôr bude potrebné zvládnuť akreditačný proces vrátane zabezpečenia teoretických aj praktických disciplín potrebných na vzdelávanie budúcich lekárov.

Prečítajte si tiež

V Bratislave bude od 1. septembra fungovať nonstop lekáreň

Nonstop lekárne treba najskôr vyhodnotiť

Diskusia sa dotkla aj nonstop lekární. V Bratislave má takáto lekáreň fungovať od 1. septembra, podobné riešenie sa pripravuje aj v ďalších mestách. Szalay však upozornil, že najskôr bude potrebné vyhodnotiť, nakoľko je takáto prevádzka využívaná a efektívna. Ako možné alternatívy spomenul vydávanie potrebného množstva liekov pacientom priamo na urgentných príjmoch či výdaj vybraných liekov prostredníctvom automatov. „Uvidíme, zmeriame, ako zbehne Bratislava, ako zbehnú Košice,“ povedal Szalay. Za výhodu zároveň považuje, ak je nonstop lekáreň stále na jednom mieste a pohotovostná služba nerotuje medzi viacerými lekárňami.

S potrebou vyhodnotiť fungovanie nonstop lekární súhlasil aj Baláž. Podľa neho by sa mali údaje zbierať minimálne pol roka, ideálne rok, aby bolo možné posúdiť ich skutočnú využiteľnosť. Ak sa potreba takejto služby potvrdí, mali by podľa neho na jej zabezpečení spolupracovať ministerstvo, mesto a samosprávny kraj. Dodal, že o podobnom riešení sa podľa jeho informácií uvažuje aj v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. „Treba zozbierať dáta minimálne za pol roka a najlepšie za rok, aby sme videli, aká je tá využiteľnosť,“ uviedol Baláž.

Celú reláciu Analýzy 24 si môžete pozrieť vo videu.