Blanár rokoval s ruským ministrom. Korčok: Je to cynizmus a grobianstvo

Blanár pripravuje jesenné zasadnutie komisie

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár ako predseda slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou absolvoval prípravné online videorokovanie so spolupredsedom komisie, ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Falkovom. Podľa rezortu diplomacie sa rokovanie týkalo organizačných záležitostí pripravovaného zasadnutia komisie, ktoré by sa malo uskutočniť na jeseň tohto roka.

„S ruskou stranou sme dnes odkomunikovali organizačné náležitosti k príprave zasadnutia komisie, ktoré plánujeme na jeseň tohto roka. Zahraničná politika vlády SR je konzistentná – robíme politiku na všetky svetové strany a udržiavame dialóg so všetkými krajinami, ktoré majú záujem o pragmatickú spoluprácu s nami v prospech národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky, slovenskej ekonomiky a občanov SR, a budeme v tom pokračovať,“ uviedol Blanár.

Prečítajte si tiež

Ruské útoky na Ukrajine: Raketa zasiahla rodinný dom, zomreli aj dve deti

Do funkcie predsedu slovenskej časti komisie ho vláda vymenovala v máji tohto roka. Na obnovení jej činnosti sa podľa ministerstva zahraničných vecí dohodli premiér Robert Fico a ruský prezident Vladimir Putin počas spoločného rokovania v roku 2025.

Korčok: Je to cynizmus a grobianstvo

Postup slovenskej diplomacie ostro kritizoval bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Poukázal na to, že rokovanie s ruským ministrom sa uskutočnilo v deň ďalších ruských útokov na Ukrajinu, pri ktorých podľa neho zasiahli aj civilné ciele.

„Musím to povedať, že so zdesením konštatujem, že z hlbokého spánku v lete nezobudilo slovenskú vládu, diplomaciu dnešné brutálne ruské bombardovanie civilnej infraštruktúry v Kyjeve. Je hrozné si predstaviť, že Rusi bombardujú cielene, balistickými raketami detskú nemocnicu,“ povedal Korčok. Za neprijateľné považuje najmä to, že slovenská diplomacia v rovnaký deň komunikovala o ďalšej spolupráci s Ruskom.

Korčok pripomenul aj údaje OSN o civilných obetiach vojny. Podľa nich bolo v júli na Ukrajine zabitých najmenej 437 civilistov a ďalších 2 610 utrpelo zranenia. Išlo o najvyšší počet zabitých civilistov za jeden mesiac od mája 2022.

„Považujem za absolútnu drzosť, že dnes, keď Rusi bombardovali detskú nemocnicu na Ukrajine, tak minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár rokuje s predsedom slovensko-ruskej zmiešanej komisie, je to ruský minister školstva, o spolupráci a o príprave zasadnutia zmiešanej slovensko-ruskej komisie,“ povedal Korčok.

​

Kritizuje politiku „na všetky štyri svetové strany“

Korčok zároveň spochybnil výsledky zahraničnej politiky vlády, ktorú jej predstavitelia označujú za politiku na všetky štyri svetové strany. „Je to stále dookola o jednom a tom istom, to sú floskuly o zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany,“ povedal. Vláda má podľa neho „plné reči mieru, dialógu“, no výsledok jej takzvanej mierovej politiky je podľa neho nulový.

Kritizoval aj postoj kabinetu k vojenskej podpore Ukrajiny. Pripomenul, že Slovensko sa v júli nezúčastnilo na zasadnutí takzvanej Koalície ochotných a vláda opakovane deklaruje, že Ukrajine neposkytne vojenskú pomoc zo štátnych zásob. Zároveň poukázal na pokračujúci komerčný predaj vojenského materiálu.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sme v súvislosti s pripravovaným rokovaním slovensko-ruskej komisie oslovili so žiadosťou o reakciu. Rezort pre JOJ 24 uviedol, že o iniciatíve nemá bližšie informácie. „Ministerstvo školstva nedisponuje žiadnymi informáciami k uvedenej iniciatíve,“ uviedol odbor komunikácie a marketingu rezortu.

K problematike sme požiadali o stanovisko aj Európsku komisiu, ktorá v čase publikovania článku doposiaľ nereagovala. V prípade odpovede budeme článok aktualizovať.

Ruský útok na Kyjev

Najmenej 13 obetí a 30 zranených si podľa starostu Vitalija Klička vyžiadal nočný raketový útok na ukrajinské hlavné mesto a jeho okolie. Pôvodne úrady avizovali celkovo 6 obetí. Podľa kyjevskej vojenskej správy udrelo Rusko minimálne 10 balistickými raketami.

Moskva ich v posledných týždňoch využíva pri úderoch častejšie, pretože Kyjevu chýbajú strely do systému Patriot, ktorý ich dokáže odraziť. 

​